Parabellum
Obsahy(1)
Parabellum nie je iba ľudový názov pre povestnú automatickú pištoľ Georga Lugera P 08 s charakteristickým mechanizmom uzáveru hlavne, ale v prvom rade poukazuje na latinské Si vis pacem, para bellum (Keď chceš mier, pripravuj vojnu). Vo filme Lukasa Valenta Rinnera ide práve o to. Svet sa zmenil, budúcnosť je neistá. Už sa nedá nič predpokladať ani prognózovať. Je kríza, ekonomická aj politická. Vládnuť začínajú terorizmus a vandalizmus, najmä v mestách. Zatiaľ. Otázkou je, ako túto všeobecnú anarchiu prežiť? Jednou z možností je pripraviť sa na ňu napríklad pomocou „kurzov prežitia". Na pusté miesto v argentínskej Delte, čo je zvláštny, opustený labyrint malých ostrovčekov obklopených kanálmi a riečnymi prúdmi, prichádza Hernán a ďalší rôznorodí príslušníci strednej triedy. L. V. Rinner rozpráva ich príbeh takmer bez využitia dialógov, v pomalých, dôsledne komponovaných, ťaživo mučivých záberoch vyjadrujúcich atmosféru konca a zmaru. (Art Film Fest)
(více)Recenze (2)
[AFF 2015] Minimalistická žánrová variácia Lukasa Valentu Rinnera stojí a padá na zvolenej naratívnej a štylistickej forme. Napoly dokumentárne pojaté málovravné spoločenské podobenstvo viazne kdesi uprostred snahy o hlboký myšlienkový presah a divácky nepodliezavý artový výraz. Paradoxne sa tak drobí na niekoľkých frontách. Na stotožnenie sa s postavami si drží prílišný odstup (neintuitívny konvenčný observačný modus založený na prevahe statických polocelkov a málo opodstatnenom sterilnom akcentovaní mimozáberového priestoru) a nemá dostatočné rozprávačské schopnosti. Na inštruktážny návod ako prežiť apokalypsu je napriek dlhým záberom skratkovitý a náhle utínanie scén nie je ničím motivované. A napokon ako občas vtipne cynicky sebareflexívny text je vo svojom humore neobratný a nadmieru chcený. Nálepka „spolužiak Lisandra Alonsa“ skutočne zostáva len nálepkou a zamýšľaná významová ambicióznosť nepredostiera závažné a podnetné otázky, len kĺže po povrchu. 40% ()
Rinner proste (zatiaľ) nie je dostatočne dobrý režisér na to aby dokázal zrealizovať takýto typ filmu. Tam, kde sú dlhé zábery plné beznádeje Béla Tárra či Tsai-ming Lianga hypnotické a podmanivé, v Parabellum sú proste nezaujímavé a nevýrazné, nemá to ten správny look ani atmosféru, snáď to pôsobí až príliš digitálne a vyumelkovane na primálny post-apokalyptický svet, ktorý sa snaží zachytiť. Takisto chýbajú akékoľvek zaujímavé uhly alebo pohyby kamery a filmu chýba alebo som ju minimálne nenašiel nejaká hlbšia pointa, aj keď posledný záber je efektný. ()