VOD (1)
Obsahy(1)
Jedným z najpozoruhodnejších filmových diel posledného obdobia je strihový dokument významného filmového tvorcu Dušana Hanáka Papierové hlavy. Vypovedá o histórii našej spoločnosti v priebehu rokov 1945-1989 v mozaike autentických archívnych materiálov, výpovedí svedkovi štylizovaných hraných sekvencií. Film podáva emocionálne silné svedectvo o vzťahu jednotlivca a spoločnosti, poznačených politickým režimom. "Myslím, že sme sa nedokázali vyrovnať s našou nedávnou minulosťou. Papierové hlavy sú reflexiou o slobode a neslobode, o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v období rokov 1945-1989. Film je rámcovaný rovinou pouličného divadla, v závere sú tieto happeningové motívy rozšírené o súčasnú polohu výpovede o dnešnej dobe. Pôdorysom filmu sú kľúčové udalosti minulého režimu. Archívne materiály sú používané skratkovitým, paradoxným, niekedy azda aj humorným spôsobom." (oficiální text distributora)
(více)Recenze (44)
Střípky událostí československé historie mezi lety 1945 a 1989, nahrané scénky i dobové záznamy, výpovědi účastníků a miliony myšlenek - nahlas vyslovených i těch skrytých. Ano, režisér musí mít opravdu veliký talent, aby tohle všechno skloubil, udržel si určitou stálou linii vyprávění a zároveň vystihl tolik rozlišných okamžiků, emocí, zážitků. Ovšem Dušan Hanák je očividně hodně zkušený a nadaný dokumentarista, protože nic z toho snímek opravdu nepostrádá. ()
Výborně strukturovaný dokument, který mixuje výpovědi lidí postihnutých komunistickými represemi a hrané pitoreskní pasáže, které metaforicky ilustrují zobrazovanou dobu, s úryvky z projevů funkcionářů a dobových týdeníků, čímž se vytváří až tragikomický kontrapunkt. Toto funguje dokonale. Slabinou Papírových hlav je fakt, že příčiny a okolnosti některých důležitých momentů (rok 68, Charta 77) vůbec nevysvětluje a zůstává u nich pouze na povrchu. Nejpůsobivější jsou určitě padesátá léta a rok 89. V prvním případě je ponecháno hodně prostoru autentické a emotivní výpovědi dobových svědků. V druhém případě je naopak velmi výmluvný obraz sám o sobě. Smutnou tečkou je pak konec, který reflektuje mínění lidí v prvních letech demokracie. ()
První půlka uchopená líp, než druhá. A prorocké finále. Ale mělo by to mít aspoň dvojnásobnou stopáž, divák se neubrání pocitu jistého "nevytěžení". A pokud to v dnešní době připadne někomu příliš jednostranné, černobílé či očerňující - vnímám to jako dílo vzniklé v době, kdy se běžný Čech a Slovák stále ještě teprve pomalu dozvídal, co se to tady v těch 50. a následujících letech vůbec dělo. ()
Prierez jednou hnusnou dobou, ktorá národ gniavila niekoľko desaťročí. Hanák znova dokazuje, že dokument mu ide rovnako dobre ako hraný film. Oproti jeho opusu Obrazy starého sveta sú Papierové hlavy zložené aj z archívnych záberov.Tie kladie do opozície so skutočnosťou, s výpoveďami ľudí, ktorý prežili hrôzy a nespravodlivosť na vlastnej koži. Vytvára tak kriticko sociálny pohľad na jedno politické zriadenie a na čístý debilizmus obsiahnutý v propagande aj v riešení problémov. Satira s politiky s papierovými hlavami blúdiacimi po Bratislave odľahčuje, ale zároveň pôsobí značne iritujúco. Predsa sa ale neviem zbaviť určitého konštruktu, ktorý robí z filmu len jednu stranu mince, len jeden pohľad na dané hrôzy. Stráca sa odtiaľ istá bezprostrednosť a všetko je podmienené faktu, že sa chceme rozprávať o téme, o ktorej sa pred tým hovoriť nemohlo. Skvelý dokument, ktorý by mal povinne fungovať na všektých školách, ale ktorého úprimnosť je bohužiaľ prispôsobená atmosfére filmu. Taký Rudko Sloboda by vypovedal podstatne iným spôsobom ako všetci vypovedajúci. ()
Hanák poskytuje na poli celovečerného filmu pohľad na čs históriu od roku 1945, takže pozor, nie je to iba obžaloba čisto komunistického režimu, dotýka sa aj sudetských Nemcov. Vyťahuje dôležité okamžiky histórie, dokumentuje archívnymi zábermi a výpoveďami svedkov, sem tam sa objaví prirovnanie a metafora. Stále som však mal pocit, že skoky sú príliš veľké, že bolo toho natočené omnoho viac (napríklad chýbajú reštitúcie proti cirkvi) a ako cca 10 dielny seriál pre televíziu by boli Papierové hlavy niečím absolútne výnimočným. Na to ale asi neboli v tej dobe prostriedky. Hanák neskáče v čase, všetko je prísne časovo chronologické, čo je asi dobre, film tak plní funkciu ako umeleckého dokumentu, tak svojou prehľadnosťou aj informačno-výchovného. ()
Galerie (8)
Photo © ALEF Štúdio Bratislava
Zajímavosti (4)
- Film videlo v kinách svojho času vyše 18,000 divákov a dodnes je to druhý najnavštevovanejší film z pohľadu počtu divákov na jednu kópiu. Film bol odvysielaný v celej Európe a v ďalších 12 krajinách sveta. (Raccoon.city)
- Na natáčaní spolupracovali švajčiarske štúdio ES Films Lausanne, francúzska spoločnosť Les Films de L' observatoire a nemecké televízie ZDF a ARTE 8. (Raccoon.city)
Reklama