• Flego
    *****

    Už štýl rozprávania tohto príbehu ( podľa rovnomenného satirického románu Huga Hartunga ) kde dvaja kabaretiéri vtipným slovom a pesničkami pred plátnom odhaľujú životné osudy dvoch bývalých spolužiakov je originálny. Začínajú v roku 1918 kedy sa končila jedna etapa nemeckých dejín a končia niekedy v súčasnosti ( 1958 ). Toto komplikované obdobie nemeckých dejín zobrazil režisér Kurt Hoffmann s nevídanou noblesou, ostrovtipom a pichajúcou satirou. Nedáva si servítku pred zosmiešňovaním nacistických pohlavárov, ale nerobí to samoúčelne a prvoplánovite. Taktiež sa nezastavuje ani pred povojnovou atmosférou a berie si na mušku novorodiaci životný štýl porazenej mocnosti. Príbeh je v podstate jednoduchý. Dvaja spolužiaci, kamaráti, sa postupne od seba vzďaľujú, lebo ich politické zmýšľania sa diametrálne odlišujú. Na jednej strane je to sympatický muž Hans ( Hansjörg Felmy ), ktorý nechce byť súčasťou fašistickej mašinérie, chce sa oženiť, mať rodinu a prácu. Na druhej strane barikády stojí ambiciózny, autoritatívny muž Bruno ( Robert Graf ), ktorého nenávisť k iným rasám nájde živnú pôdu vo fuhrerovej filozofii a aktívne sa podiela na jej živote. Strety oboch mužov sú ozdobou filmu. Záverečné zjednodušené vyvrcholenie ( ale hodné dokonalej satiry ) je napokon zadosťučinením a dokonale zapadá do celej stavby príbehu. Prvý komentár.(18.12.2011)

  • kaylin
    ****

    I na druhou světovou válku je možné se dívat s nadhledem anebo alespoň s lehkým humorem. A pokud ne přímo na druhou světovou válku, tak na příchod nacismu a jeho důsledky. Snímek "My, zázračné děti" ukazuje, jak mohou dějiny měnit osudy dvou dříve přátel, ale postupně spíše dvou osob, které se vzájemně nesnáší.(15.8.2017)

  • classic
    ****

    Veľmi dobrý nemecký, účinný, excelentný SATIRICKÝ film, ktorý videlo veľmi málo filmových užívateľov, k tomu si ešte vydeľme 6 krát menej hodnotení, a nebyť pravidelného čítania, nemenovaného filmového časopisu, tak ani ja by som sa nemusel dozvedieť o tomto diamantovom skvoste, aký nemá v kinematografii obdoby. Mapuje nemecké dejiny, v rozmedzí 40. rokov, od roku 1913, cez nástup nacistov k moci, až po 50. roky, keď si poslušne prezliekli kabáty, a všetci sa tvárili : „Ja nič, ja muzikant” . Sledujem dvoch spolužiakov zo školy : Hansa a Bruna, jeden sa zaraďuje k typom ľudí, ktorí nepodľahli klamlivo tejto šialenej ideológii, druhý, naopak, stelesňuje - extrémne zlý príklad, keď sa s veľkým zápalom podieľa na všetkom, čo slúži k dobrej nálade - Führera. Obaja sa pravidelne stretávajú, ale ako je to už teraz známe, na opačných stranách barikády, obidvaja majú rôzne priateľky, Hans sa najprv zoznámi s peknou blondínkou Verou von Lieven, ktorá ale pôjde na väčší čas do švajčiarskych kúpeľov, z čoho sa láska začína pomaly vytrácať, aby sa dal na maškarnom plese, do reči, s jednou šarmantnou Dánkou Kirsten, s ktorou to bude ťahať, už na veky vekov. Bruno sa pohybuje v takej spoločnosti, aký je On sám typom. Brilantný filmový zážitok sľubuje, už samotný spôsob nakrúcania, t. j. - výsledného filmového diela, keď ma snímkom sprevádzajú dvaja muzikáloví nadšenci, ktorí spievajú nádherné satirické piesne, a snímok parádne odsýpa. Brutálne krásna SATIRA na HITLERA, zreje ako víno, vlastne, títo nemeckí tvorcovia, na čele s režisérom Hoffmannom, splácajú akýsi DLH, voči celému SVETU, lebo neberú si servítku pred ústa, sú priamočiari, odvážni, neboja sa riskovať, a je to takmer GENIÁLNE !!! Tento nemecký diamantový film, by som s NOBLESOU PRIRADIL, vôbec k ich - úplne najviac najdôležitejším filmom v HISTÓRII, lebo jeden z mála, prednáša unikátne POSOLSTVO, aké som chcel vždy vidieť. A najlepšie z pohľadu hlavných aktérov. Režisérovi TLIESKAM - 5 minút v kuse - za štýl a odvahu, ako nakrútil tento vysnený film, aký som si predstavoval vo svojich snoch.(16.2.2017)

  • raroh
    *****

    Ironický (zároveň mírně idylický) způsob zobrazení v lecčems blízký Povídkám ze starého mocnářství nebo Dědečku automobilu, i když mnohem političtější. Zároveň důkaz, že i Němci mohou být autory inteligentního humoru.(3.10.2013)

  • Sarkastic
    ****

    „Pamatuju si tě vyššího.“ - „Trochu jsem se zmenšil.“ - „To nevadí. Velcí muži dnes nejsou příjemní.“ Vítkovi ještě jednou děkuju za výborný tip, snad si tento snímek užil jakožto svědomitý a uvědomělý pracující člověk stejně jako já…ale přímo k filmu. My, zázračné děti jsou opravdu příjemnou tragikomedií. A zdařile představují, jak se dá na smutnou historii jednoho národa pohlížet s odzbrojujícím nadhledem, vkusnou satirou a lehkou ironií. A je jen dobře, že občasné „přerušování“ projekce (sloužící k přeskakování časových úseků) v podobě doprovodné dvojice je se svým komentářem také zábavné („Co člověk nemá v hlavě, musí mít v nohách!“). A romantika je úsměvná a nevtíravá. Jakože hlavnímu páru snad ani nelze nefandit, Hans je sympatický „kluk odvedle“, Kirsten zas živelná ženská do nepohody. Salvy smíchu se u sledování tohoto filmu sice nekonaly, ale bavil jsem se a skoro mi až přišlo líto, že film utekl tak rychle. Hodnotím silnými 4*. „Erotika v novém Rusku.“ - „Hm, to mi sem položila.“ - „Je pro komunismus?!“ - „Ne, spíš pro tu erotiku.“(1.4.2018)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace