Adachi zrežíroval film a napísal scenár tentoraz podľa predlohy Franza Kafku. Spočiatku vidíme zábery tsunami, potom výbuch vo Fukušime. Adachi začína zábermi na ľudí rôznych povolaní, vekových skupín a pohlaví (tu len 2 pohlavia) a počas toho rozpráva rozprávač podobenstvo o uhryznutí vlkom. Na to je predstavený svet s umelcom, ktorý ľuďom ukazuje, ako hladuje. Hlavný hrdina je takýmto umelcom, je mladý, sedí na podlahe vo verejnom mieste na shopping street s pohľadom upretým do neprítomna. Fotí ho mlaý chlapec, zavesí fotku online a on sa stáva atrakciou, keď sa ani na druhý deň nepohne z miesta. Na tretí deň prichádzajú médiá, dávajú mu otázky, no on nikomu neodpovedá. Na štvrtý deň si ku nemu prisadnú ďalší ľudia ním inšpirovaní a predpokladajúci, že ide o protest. Na piaty deň sa s ním idú odfotiť stredoškoláčky a novinári číhajúci okolo ich posmelia, rozopnú blúzky, až pózujú s nahými prsami. To je asi najďalej, kam zatiaľ Adachi v komediálnosti a absurdnosti zašiel. Na 10. deň ho berú do nemocnice, no on sa po prepustení vracia na miesto. Oproti nemu spievajú mantry dvaja asi mnísi a kačákmi chodiaca žena sa k nemu blíži. S ňou je chlap, ktorý sa mu priznáva, že sa niekoľkokrát pokúsil o samovraždu, zlyhal a tak si myslí, žeby mu jeho spôsob života vyhovoval. Prídu ho dokonca najať ako hladujúceho umelca a snažia sa ho násilím donútiť podpísať zmluvu. Rozprávanie o gate keeperovi ma nenadcho, lepšie by vyzeralo asi v anime. Adachi sa tu snaží využívať aj hudbu, no tá je príliš obyčajná, aby sa dalo rozprávať o A kvalite. V paródii médií sa pokračouje pri dávaní otázok hladujúcemu vtedy, keď spí, resp. je v bezvedomí. Adachi si do filmu predsa len vpašoval znásilnenie, a to rovno únos ženy dni pozorujúcej hlavného hrdinu yakuzákmi, pričom sa všetci „kladní“ hrdinovia správajú pasívne, len jej tiež hladujúci priateľ pozorujúci hlavného hrdinu nasleduje skupinu, aby priateľke zabránil kompletne si doprezať stehná a zápästia, ako to zvykne robiť po každom znásilnení. Tento jej platonický priateľ však ide s prerezávadlom krabíc pomstiť vojakovo spacifikovanie močiaceho hlavného hrdinu. Umiera po údere do hlavy a jeho telo je zavlečené pred svedkami za plentu. Ona v noci hľadá jeho telo a keď ho nájde, líže z neho krv a v smútku s má s jeho mŕtvolou sex. Bizarnosti pokračujú, keď za hlavným hrdinom prichádza až z Kyota hlava rodiny, podnikateľ so spodným prádlom a výmenou za trenky chce od neho poradiť smerovanie, inak s celou rodinou spáchajú samovraždu. Vo filme sa objavujú aj scény z letiska z filmu Yûheisha – terorisuto (Prisoner/Terrorist). Hlavný hrdina zdôvodňuje v mysli divákovi svoje rozhodnutie tým, že má paranoju, že jeho brat pri staraní sa o domácnosť použil telo jeho sestry ako jedlo a teraz nadišiel jeho čas byť zjedený. Film je kvôli pasivite hlavného hrdinu obohatený mnohými scénami ľudí nesúvisiacich s jeho hladovkou, ale prechádzajúcich cez miesto, kde sa nachádza, ktoré sú zbytočné, ale sú aspoň bizarné. Pri podobne tematicky ladených filmoch mám problém udeliť im plný počet, keď vidím, ako niektorí jedinci nevyužívajú svoj plný potenciál, čo je aj tento prípad, keď sa hladujúci chlap nedobrovoľne stáva atrakciou firmy, ale nebojuje proti tomuto stavu. Záver je bizarný a prináša prekvapivú pointu.
()
(méně)(více)
断食芸人
A Hunger Artist
Adachi zrežíroval film a napísal scenár tentoraz podľa predlohy Franza Kafku. Spočiatku vidíme zábery tsunami, potom výbuch vo Fukušime. Adachi začína zábermi na ľudí rôznych povolaní, vekových skupín a pohlaví (tu len 2 pohlavia) a počas toho rozpráva rozprávač podobenstvo o uhryznutí vlkom. Na to je predstavený svet s umelcom, ktorý ľuďom ukazuje, ako hladuje. Hlavný hrdina je takýmto umelcom, je mladý, sedí na podlahe vo verejnom mieste na shopping street s pohľadom upretým do neprítomna. Fotí ho mlaý chlapec, zavesí fotku online a on sa stáva atrakciou, keď sa ani na druhý deň nepohne z miesta. Na tretí deň prichádzajú médiá, dávajú mu otázky, no on nikomu neodpovedá. Na štvrtý deň si ku nemu prisadnú ďalší ľudia ním inšpirovaní a predpokladajúci, že ide o protest. Na piaty deň sa s ním idú odfotiť stredoškoláčky a novinári číhajúci okolo ich posmelia, rozopnú blúzky, až pózujú s nahými prsami. To je asi najďalej, kam zatiaľ Adachi v komediálnosti a absurdnosti zašiel. Na 10. deň ho berú do nemocnice, no on sa po prepustení vracia na miesto. Oproti nemu spievajú mantry dvaja asi mnísi a kačákmi chodiaca žena sa k nemu blíži. S ňou je chlap, ktorý sa mu priznáva, že sa niekoľkokrát pokúsil o samovraždu, zlyhal a tak si myslí, žeby mu jeho spôsob života vyhovoval. Prídu ho dokonca najať ako hladujúceho umelca a snažia sa ho násilím donútiť podpísať zmluvu. Rozprávanie o gate keeperovi ma nenadcho, lepšie by vyzeralo asi v anime. Adachi sa tu snaží využívať aj hudbu, no tá je príliš obyčajná, aby sa dalo rozprávať o A kvalite. V paródii médií sa pokračouje pri dávaní otázok hladujúcemu vtedy, keď spí, resp. je v bezvedomí. Adachi si do filmu predsa len vpašoval znásilnenie, a to rovno únos ženy dni pozorujúcej hlavného hrdinu yakuzákmi, pričom sa všetci „kladní“ hrdinovia správajú pasívne, len jej tiež hladujúci priateľ pozorujúci hlavného hrdinu nasleduje skupinu, aby priateľke zabránil kompletne si doprezať stehná a zápästia, ako to zvykne robiť po každom znásilnení. Tento jej platonický priateľ však ide s prerezávadlom krabíc pomstiť vojakovo spacifikovanie močiaceho hlavného hrdinu. Umiera po údere do hlavy a jeho telo je zavlečené pred svedkami za plentu. Ona v noci hľadá jeho telo a keď ho nájde, líže z neho krv a v smútku s má s jeho mŕtvolou sex. Bizarnosti pokračujú, keď za hlavným hrdinom prichádza až z Kyota hlava rodiny, podnikateľ so spodným prádlom a výmenou za trenky chce od neho poradiť smerovanie, inak s celou rodinou spáchajú samovraždu. Vo filme sa objavujú aj scény z letiska z filmu Yûheisha – terorisuto (Prisoner/Terrorist). Hlavný hrdina zdôvodňuje v mysli divákovi svoje rozhodnutie tým, že má paranoju, že jeho brat pri staraní sa o domácnosť použil telo jeho sestry ako jedlo a teraz nadišiel jeho čas byť zjedený. Film je kvôli pasivite hlavného hrdinu obohatený mnohými scénami ľudí nesúvisiacich s jeho hladovkou, ale prechádzajúcich cez miesto, kde sa nachádza, ktoré sú zbytočné, ale sú aspoň bizarné. Pri podobne tematicky ladených filmoch mám problém udeliť im plný počet, keď vidím, ako niektorí jedinci nevyužívajú svoj plný potenciál, čo je aj tento prípad, keď sa hladujúci chlap nedobrovoľne stáva atrakciou firmy, ale nebojuje proti tomuto stavu. Záver je bizarný a prináša prekvapivú pointu. () (méně) (více)