poster

Loutky

  • Japonsko

    Dolls

  • Japonsko

    ドールズ

Drama / Romantický

Japonsko, 2002, 109 min

Nastala chyba při přehrávání videa.
  • sniper18
    ****

    Je to celkom dobrá poetická dráma od Takeshiho Kitana. Má dosť dobrý príbeh o mužovi, ktorý nadovšetko miloval svoju priateľku a plánovali svadbu, lenže nakoniec bol nútený uprednostniť dcéru majiteľa úspešnej spoločnosti, čo jeho priateľka nezvládla a pokúsila sa o samovraždu, čo sa jej síce nepodarilo, ale mentálne ju to aj tak veľmi ovplyvnilo. Muž si uvedomí svoju chybu, vezme svoju lásku z nemocnice a vydajú sa na cestu. Behom toho si úspešný šéf yakuzy uvedomí, že vo vnútri cíti prázdnotu a spomenie si na svoju lásku z mladosti a fanúšikovi posadnutým úspešnou speváčkou, ktorý najviac túži byť s ňou, ale keďže sa speváčka kvôli svojmu znetvoreniu po nedávnej nehode ukrýva pred svetom, sám sa oslepí. Spracovanie sa mi páči, už od samotného začiatku som vedel, že ma to bude baviť minimálne kvôli zaujímavému prepojeniu divadla s bábkami s reálnym životom skutočných ľudí, čo tu síce má nakoniec vlastne len minimálny priestor, ale aj tak to príjemne osvieži a bol som zvedavý, čo z toho bude. Film tvoria tri príbehy, ale ich rozloženie mi neprišlo práve najideálnejšie, keďže ich prepojenie je zanedbateľné a navyše ten hlavný je až tak výrazný a navyše má hlavný priestor veľkú časť už od začiatku filmu, že som sa do tých vedľajších nedokázal naplno dostať, lebo som bol zvedavý hlavne na to, ako bude pokračovať ten hlavný. Takže by som skôr ocenil, keby sa buď jednalo o tri samostatné poviedky nasledujúce po sebe, alebo boli rovnomerne rozložené v priebehu celého filmu. Ale keď sa nad to povznesiem, všetky tri mi prišli dosť zaujímavé, ich spoločný motív, nenaplnená, prípadne nešťastná láska je v každej podaná trochu inak a postavy síce nemajú toľko priestoru, aby sa k nim dal vytvoriť plnohodnotný vzťah, ale v tomto type mi to vyhovuje. Navyše celý čas sa to nesie v takom príjemne pomalom tempe, aké mám v tomto žánri veľmi rád a určite musím pochváliť aj tú výbornú atmosféru. Len ten záver mi prišiel taký nevýrazný, aj keď niečo podobné som aj čakal. S hereckým obsadením som spokojný, viac priestoru tu má len pár postáv, ale všetky mi prišli úplne ideálne, výborné hlavné duo, kde vyniká hlavne charizmatický Hidetoshi Nishijima, k tomu šéf yakuzy, speváčka a pár ďalších, tu som úplne spokojný. Réžia a technická stránka sú výborné, Takeshi Kitano tu opäť odviedol veľmi dobrú prácu, pekná vizuálna stránka, k čomu napomáha aj dobrý výber prostredí, pôsobivá atmosféra a ten tradičný Kitanovský prakticky až poetický prístup, toto mi sedí. Takže jedine to rozloženie poviedok ma trochu rušilo, ale aj tak sa mi to dosť páčilo, príjemný film, ktorý sa oplatí pozrieť aj viackrát. 74%(12.8.2014)

  • DwayneJohnson
    ****

    Takeshi Kitano natočil hlavně po vizuální stránce krásný film, ve velmi pozvolném tempu, který tvoří tři povídky, každá z nich velmi smutná a každá popisuje jiným způsobem nešťastnou lásku.I když jsou příběhy samostatné, několikrát se ve filmu prolínají a pokud je člověk jen trochu pozorný, nemá vůbec problém se ve snímku orientovat. Konec mě sice malinko zklamal, ale i tak horší 4 hvězdy.(23.7.2014)

  • Lacike
    ****

    Tentokrat si Kitano posvietil na temu nenaplnenej, pripadne neopetovanej lasky z ktorej sa jeden z dvojice zblazni. Ukaze na to v troch samostatnych pribehoch, ktore sa odvijaju paralelne ale neovplyvnia sa. Najsilnejsi je prvy pribeh, ktory ma najväcsi priestor. Trpi v nom zena, ale chlap sa po jej zblazneni rozhodne jej utrpenie zdielat a tak sa spolu vydaju na nekonecnu cestu. Len o trochu slabsi je treti pribeh v ktorom pre zmenu trpi chlap - fanusik hviezdy, ktory je ochotny kvôli nej obetovat cokolvek, aby sa aspon trochu k nej priblizil. Najmenej ma zaujal druhy pribeh v ktorom znova trpi odmietnuta zena chlapika, ktory sa vypracoval na sefa yakuzy. Co by to bola za Kitanovka bez yakuzy a aspon jednej prestrelky. Tento pribeh je dost podobny tomu prvemu, len pôsobi nevyraznejsie. Zmeni to az jeho vyustenie, ktore mi pripada najkrutejsie zo vsetkych pribehov. Spracovanie filmu je dvakrat pomalsie a este viac umeleckejsie ako je u Kitana zvykom. Dialogov je vo filme minimum, dej sa odvija cez obraz. Zabery su dost casto koncipovane ako nejake umelecke obrazy. Toto vsetko by ma bezne nebavilo, kedze az tak velke umelecke citenie a vasen pre obrazy rozhodne nemam, ale vdaka teme a zvlastnej smutnej atmosfere, ktora ale neprejde k citovemu vydieraniu, mi tento film sadol a videl som ho uz niekolkykrat. Trochu slabsi mi pripada len ten druhy pribeh a potom hudba, ktora nie je tak vyrazna ako som u Hisaišiho zvyknuty. Ako keby sa cely cas snazila byt nenapadna a absentuje tu nejaky zapamätatelny motiv. Co je skoda. 8/10.(12.1.2017)

  • Amarcord_1
    *****

    96% - Když jsem si tento film dal poprvé, byl to 113 minut slz, a zároveň 113 minut údivu nad krásami světa. Věděl jsem sice, že Kitano umí být niterný a lyrický (téměř v každém jeho filmu se objeví motiv vyrovnávání se s neštěstím), ale že tím tak přesvědčivě vyplní celý celovečerní film, to mě velmi překvapil. Nebudu tento film podrobně rozebírat, na to je příliš krásný. Doporučím ho jen všem, kdo ho ještě neviděli.(3.10.2005)

  • Morien
    *****

    Chtěla jsem říct, že ten film mě jako osoba dlouze a silně objal, ale to není pravda. Ten film se mnou jako osoba dlouho mlčky chodil lesem. Nicméně obojí jsou gesta beze slov a to je to klíčové. Stejně jako i u jiných japonských filmů mám dojem, že jsem ho už dávno viděla, že ho mám v srdci teď a že tam byl i v tragediemi posedlém dospívání a že tam byl zkrátka odjakživa. Za zejména delikátní považuji, jakým způsobem Kitano pracuje s informacemi a dávkami jejich sdělování, do toho patří hudba, obraz i příběh. A také ho miluji za to, jak si uvědomuje význam ticha. ♥(31.3.2015)