Obsahy(2)
Poutavě vyprávěný příběh slavného hudebního festivalu, který milovali hudebníci i fanoušci, od jeho vzniku až po neodvratný konec... Mezinárodní festival populární písně Bratislavská lýra ovlivňoval vývoj populární hudby v Československu od roku 1966 až do sametové revoluce. Mnozí jej vnímali i jako jakýsi ostrov svobody, protože na něm vystupovali nejen nejlepší českoslovenští interpreti, ale i řada nedostižných zahraničních hvězd. V Bratislavě se tak objevili třeba Josephine Baker, Cliff Richard, Stevie Wonder nebo Joe Cocker. Během několikaletých příprav cyklu tvůrci vyzpovídali více než 140 osobností, a to i ze zahraničí, aby zachytili neopakovatelnou atmosféru několika festivalových dní všech ročníků. Vznikla tak nejen zajímavá a podrobná kronika festivalu, ale i sonda do atmosféry ve společnosti v posledních 30 letech minulého století. (Česká televize)
(více)Recenze (22)
Výborná prehliadka, kedy si človek pomyslí, fúha, to je ale staré a častokrát nasiaknuté socializmom. V deväťdesiatkach potom prišli moderné zlaté hity. A potom si človek uvedomí, čo za zvratky sa za populárnu hudbu považuje dnes a jasne zhodnotí, kde je kvalita. Táto seriálová verzia je lepšia než dosť zostrihané torzo prezentované toho istého roku. ()
Shledl jsem vetsinu dilu. Je to bezvadna zabavna prehlidka archivnich materialu a "mluvicich hlav". Nejvice na mel zapusobilo vystoupeni skupiny Boney M. Privezli si jako prvn vlastni aparaturu, kterou k prekvapeni zvukaru namirili misto do publika k jedne strane a bezvadny zvuk zacal rotovat salem. ()
Bratislavská lýra je dodnes vnímaná ako oslava povodnej tvorby československej hudby. Naši interpréti súťažili s novými pesničkami, ktoré boli domyselne pred samotným festivalom nahraté na malé platne, aby boli druhý deň po súťažnom odvysielaní ponúknuté do obchodov k predaju. Už od samotného vzniku 23. júna 1966 si festival získal srdcia divákov a dokázal preraziť aj do Európy. Po Sopotoch, San Reme či Splite tak zahájila úspešnú cestu aj Lýra. Počas trvania si oprávnene získala uznanie a tak nebol problém získať do medzinárodnej časti súťaže resp. ako hosťa zahraničné hviezdy zo západnej Európy, ktoré boli mnohokrát unesené vrelou atmosférou bratislavského publika. Železná opona sa tak každým rokom na začiatku leta oslabila a víťazom nad všetkou ideológiou sa stala hudba. Nebolo to tak vždy. Aj Lýra sa potýkala s absurdnými cenzorskými zásahmi a v dokumente sa to snažil obhájiť svojimi pokrivenými názormi Miloš Jakeš. Áno, dokument oslovil mnohých našich aj zahraničných umelcov ( Thomas Anders, Al Bano, Drupi ), ktorý si s obdivom spomínali na bratislavské vystúpenia. Divákom sa počas celého seriálu prihovárali mnohé osobnosti ako spoluzakladateľ súťaže, dramaturg a skladateľ Pavol Zelenay, textári Ľuboš Zeman, Kamil Peteraj, Eduard Krečmar, Jan Schneider, historik Jozef Žatkuliak, muzikológ Ivan Wassenberger, publicista Juraj Čurný, kritik Jiří Černý, zvukový majster ing.Pavol Prockl a i. Lýra sa počas rokov konala v Parku kultúry a oddychu (PKO), Istropolise či športovej hale na Pasienkoch. Bolo príznačné byť svedkom v poslednom diely búranie PKO, a hoci už Lýra v tom čase dávno neexistovala ako symbol to bolo pekné filmárske vyvrcholenie. Materiálmi nabitý dokument pesničkovej súťaže na pozadí politických udalostí sa stal už počas vysielania (RTVS v roku 2016 ) výnimočným prínosom k slovenskej dokumentaristiky. A Bratislavská Lýra ? Ako povedal Ľuboš Zeman: "bola farebným ostrovom slobody". ()
Archivní připomínka v seriálovém dokumentu jedné z nejvýznamnějších hudebních událostí komunistické doby. Seriál, který diváka uvede zpět do časů, kdy někdo zpívat mohl a jiný si zazpíval a pak jej dva roky nikde nehrály (třeba Lešek Semelka). Poučné. ()
1/10 Roky naděje Oldies but Goldies Zajímavé budou díly do normalizace a poté nejspíš v době perestrojky--uvidíme2/10 Zlomové roky...3/10 Konec nadějí díl je přepolitizovaný ... ()
Povrchni. ()
Na to, že to má byť o hudbe sa tam trochu veľa rozpráva, ale je to príval informácií od tých najviac zasvätených, organizátorov, producentov, skladateľov a spevákov. Dokonca sa tvorcovia nebáli vycestovať aj za zahraničnými interpretmi, ktorí boli hosťami Lýry, a získali od nich autentické rozhovory. Veľmi sympatický dokumentárny seriál a ďalšie časti si nenechám ujsť. ()
Obsahovo nabitý, ale formálne veľmi slabo spracovaný seriál. Keď si režisér zvolil ten najjednoduchší koncept postavený na archívoch a rozhovoroch, nie je prehnané očakávať, že grafika a rozhovory budú, keď nie invenčne, tak aspoň dokonalo technicky a audio/vizuálne spracované. Nie sú. Naopak, veľmi dobré je zasadenie jednotlivých ročníkov Lýry do kontextu dobových udalostí. ()
Toto je naozaj kvalitka z ktorej sa úprimne teším. Krásne spomínanie. Vidno, že to robili veľkí profíci a zasvätení ľudia, ktorí vedia ako, vedia čo, dobre to prestrihali a tým pádom to ani chvíľu nenudí. Navyše je pre mňa tento dokument obsahovo každým dielom stále lepší, keďže ja mám najradšej roky osemdesiate. Ale kvalitu to má stabilnú od začiatku do konca, snáď len s malými chybičkami (napríklad k pesničke od Modern Talking z osemdesiatych rokov použili o dvadsať rokov novší videoklip). No a dôležité je aj to, že tvorcovia jednotlivým epizódam našťastie zvolili minutáž hodnú slovného spojenia dokumentárny film, z čoho mám tiež opäť konečne raz radosť. Ja túto drobnosť musím pri tých našich dokumentoch pripomínať neustále. 86%. ()
Díly: 1) Roky nádeje 1966 - 1967, 2) Zlomové roky 1968 - 1969, 3) Koniec nádejí 1970 - 1971 - 1972, 4) Znormalizované piesne 1973 - 1974 - 1975, 5) Lýra pre mladých 1976 - 1977, 6) Roky rocku 1978 - 1979 - 1980 - 1981, 7) Nová vlna 1982 - 1983 - 1984 - 1985, 8) Roky zmien 1986 - 1987 - 1988 - 1989, 9) Pokusy a návraty 1990 - 1991 - 1992 - 1993, 1996 - 1997 - 1998, 10) Finále 1966 - 1998. -------- V titulcích (všech deseti dílů) seriálu uvedeno: název Zlatá lýra 1966 - 1998; rok výroby 2015 (díly 1-4), 2016 (díly 5-10). ()
Mam rad históriu ()
Som len tak námatkovo prepínal kanály, že o čom tom bude a po chvíli pozriem Ligu majstrov. Ostal som.. ()
Miluji tohle čétéčkářský šťourání se v historii tuzemské hudby.....a když přijde na věc, je mi jedno jestli jde o dřevný underground nebo Kornovo šaškování v Ein Kessel Buntes. Připomenout (těm dříve narozeným) a nebo seznámit (nás, které Lýra minula nebo jenom lízla) diváky s ve své době nejpopulárnějším československým festivalem považuji za poděkování hodný nápad. Za sebe mohu pouze: "Jen houšť podobných programů". ()
Základná myšlienka super, podobne ako aj to, že sa nezabúda ani na iné žánre hudby (predovšetkým na rock). A samozrejme, aj faktor nostalgie hrá dôležitú rolu. Odporúčam to sledovať v kruhu rodičov. Škoda však toho, že miestami tá koncepcia nie je jednotná (napríklad, keď je venovaný diel k rocku, tak by pop mal dostať menej priestoru). Osobné hodnotenie: 75% (***) ()
Srdcová záležitosť. Nepotrebuje komentár ()
Dokumentárny seriál Zlatá lýra predstavuje bohaté obhliadnutie sa za vyše tridsiatimi rokmi hudobného festivalu Bratislavská lýra, ktorý sa postupne vypracoval na najväčšie podujatie podobného typu v niekdajšom socialistickom Československu, pričom naň pravidelne prichádzali zahrať aj zahraničné mená, vrátane tých spoza takzvanej Železnej opony, zo Západu. Speváci, skupiny, muzikanti, skladatelia, textári, organizátori, diváci a ďalší, ktorí v dokumente dostávajú priestor, spomínajú na jednotlivé ročníky a zaujímavo približujú dianie a pozadie festivalu, vďaka ktorému získala slovenská aj česká populárna hudba mnoho hitov, ktoré prežili s poslucháčmi niekoľko ďalších desaťročí. Práve vďaka rozprávaniu "z prvej ruky", doplneným bohatým množstvom archívnych záberov z jednotlivých ročníkov Bratislavskej lýry, je dielo z produkcie RTVS atraktívnym kúskom aj pre mladšieho diváka, respektíve diváka, ktorý nemal Lýru možnosť osobne zažiť. Zlatá lýra tak v sebe spája hudobnú a historickú zložku, zachytávajúc nielen umeleckú stránku života od šesťdesiatych po deväťdesiate roky, ale aj tú spoločensko-politickú, bez ktorej nemožno dané obdobie v žiadnom prípade vnímať. ()
Zaujímavý a pútavý pohľad do histórie a zákulisia slávneho slovenského festivalu populárnej hudby, ktorý kedysi v totalitnom režime pôsobil na pár dní ako svieži závan slobody zo Západu. ()
Dokument celkově dobrý tak za 6,5/10. 1. dil: relativně svobodné roky 1966 a 67 i se zahraničními hosty. 2. díl: roky 1968-69. 3. díl: roky 70-72 ve znamení personálních čistek, kdo souhlasil a kdo ne s okupací ruských vojsk. 4. díl: roky 73-75 pod taktovkou politické písně, i tentokrát tu byli zahraniční hosté, v roce 73 soutěžil Olympic s písní Slzy tvý mámy. 5. díl: roky 76-77 vraj že lýra pre mladých. Snad poprvé tu byli Žbirka a Modus, Špinarová, Petra Janů či Zich. A jestli se nemýlím, tak poprvé vysílaná barevně. 6. díl: roky 78-81. Opět Modus a v 81 Miro už s Limit, nově i Elán, Jana Kratochvílová poprvé a naposledy. 7. díl: roky 82-84. To už byli songy, co hrála ne rádia, ale jedno rádio Hvězda, první program Československého rozhlasu, dnes Radiožurnál. A to už znám, to už si z toho ranného dětství pamatuju. 8. díl: roky 85, 86 Rakušáci Opus a song Life is life, Bad boys blue ze Západního Německa, taky 18iletá Lucie Bílá a taky opět Petra Janů, tentokrát zlatá a song S láskou má svět naději. 87 Modern Talking, 88 temno a demonstrace, 89 Palachův týden, projev Jakeše a pak přijel i Steve Wonder, Sabrina z Itálie a to už byl poprvé nově half playback. 9. díl a je tu rok 1990 a najednou jsou z toho všichni v rozpacích. Rok 91 už byl propadák a rok 92 byl vyloženě pod nacionálními a nacionalistickými projevy Slováků. Rok 93 už jako Pop Rock festival venku pod Bratislavským hradem, pak 2 roky nic a v 96 se vrátila Bratislavská lýra a na ní staré dobré časy, Vondráčková, Kubišová, Olympic, Černoch a další. 10. díl: začátek konce a konec. Už je vzpomínky některých účastníků. Nevěděl jsem, Django říkal, že ty písničky psal přímo na lýru. ()
Úžasný dokumentárny počin! Teším sa na ďalšie diely. ()
Veľmi hodnotný dokument o bratislavskom piesňovom festivale, jeho vzniku, prvých slobodných rokoch i normalizačnom pokračovaní, revoltách i hviezdach československej populárnej hudby. Veľmi pôsobivé i zaujímavé a trochu aj nostalgické. A aj smutné, že po revolúcii už nevedel nadviazať na svoje lepšie obdobia. ()