Dokumentární snímek zachycuje aktivity několika mladých lidí, kteří v Íránu propagují nebezpečný pouliční sport: parkour. Tento sport se zrodil v rámci moderní kulturní společnosti a jeho vyznavači mu ve městě Teherán zasvětili festival.(Doc Alliance Films)
Parkour v iránskych mestách zachytený z pohľadu chlapíka, ktorý sa snaží zorganizovať minifestival s účasťou parkourových tímov z celej krajiny. Osobné skúsenosti sprevádzajú zábery skokov, preskokov, dopadov, skákania zo strechy na strechu. Povkladané sú aj názory starších. Tí väčšinou systém prekonávania mestských architektonických prekážok odmietajú. Podľa nich neprináša nič duchovne povznášajúce. Na mladých nadávajú, že len vyvreskujú a ničia exteriéry. Mladík v jednom momente aj povie niečo o tom, že osobne pre neho parkour znamená gesto proti súčasnému životnému štýlu v mestách. Zvyšok je však čisté napojenie sa na efekt. Spôsobom obliekania aj predvádzania sa. Nie efektivita, ako sa deklaruje v definícii parkouru, ale show - vyvolanie efektu s pomocou salta, dvojitého salta, otočky. Potom sa to niekam zaznamená. Potom sa súťaží. Kto skočí efektnejšie, urobí lepšie salto atď. je parkourista č. 1. Takže zase pôvodne rebelské hnutie končí ako imidžová telesná pre pár nadšencov. Záverečný pokus o festival sa končí rozohnaním políciou. Pretože Irán. Takže predsa len nádych rebelstva. Len preto, že ide o krajinu s odlišným náboženským systémom, kde existuje náboženská polícia, kde sa ku každému módnemu hnutiu zo Západu stavajú miestne autority veľmi obozretne.(20.5.2015)
Komentáře uživatelů k filmu (1)
Radko
Parkour v iránskych mestách zachytený z pohľadu chlapíka, ktorý sa snaží zorganizovať minifestival s účasťou parkourových tímov z celej krajiny. Osobné skúsenosti sprevádzajú zábery skokov, preskokov, dopadov, skákania zo strechy na strechu. Povkladané sú aj názory starších. Tí väčšinou systém prekonávania mestských architektonických prekážok odmietajú. Podľa nich neprináša nič duchovne povznášajúce. Na mladých nadávajú, že len vyvreskujú a ničia exteriéry. Mladík v jednom momente aj povie niečo o tom, že osobne pre neho parkour znamená gesto proti súčasnému životnému štýlu v mestách. Zvyšok je však čisté napojenie sa na efekt. Spôsobom obliekania aj predvádzania sa. Nie efektivita, ako sa deklaruje v definícii parkouru, ale show - vyvolanie efektu s pomocou salta, dvojitého salta, otočky. Potom sa to niekam zaznamená. Potom sa súťaží. Kto skočí efektnejšie, urobí lepšie salto atď. je parkourista č. 1. Takže zase pôvodne rebelské hnutie končí ako imidžová telesná pre pár nadšencov. Záverečný pokus o festival sa končí rozohnaním políciou. Pretože Irán. Takže predsa len nádych rebelstva. Len preto, že ide o krajinu s odlišným náboženským systémom, kde existuje náboženská polícia, kde sa ku každému módnemu hnutiu zo Západu stavajú miestne autority veľmi obozretne.(20.5.2015)