Somnio

Sledovat skoro hoďku pade nějakýho teatrálně afektovanýho geje v elasťákách, kterak se promenáduje sem a tam ve dvou třech místnostech, to je fakt jenom pro silný nátury. Snad ten hošan dostal pořádnej příplatek za to, že byl kvůli scénáři nucenej dát hudlana ženský (božíčku, fůůůj, ženský!), no a divákovi, kterej by se rád potěšil nějakým chytrým, komorním, nízkorozpočtovým a nekomerčním scífkem, nezbývá než jít o film dál. Tohle je totiž strašlivá nuda. Ale hlavně že na konci zvítězí pravda a láska a tydlencty... lidský práva, že jo. (13.02.2018)

Tak tohle mě velmi mile překvapilo. Je to jeden z těch filmů, který se odehrává hlavně v jedné místnosti, je tu minimální štáb a je to strašně levné, ale tenhle funguje hodně dobře. I když se děj vlastně ani nehne z té malé místnosti, ve které je hlavní hrdina uvězněn, i tak to má dost silnou atmosféru a je to hodně napínavé. A hlavní hrdina tu hraje skoro jako jediný, navíc v skoro všech scénách je jenom on a počítačem Howardem, se kterým se dost často baví (aby taky ne, když tam nikoho jiného nemá). Příběh to má zajímavý a i když jsem se dost obával toho, jak to skončí, tak to naštěstí žádný debilní konec nemělo. Navíc se i nějak vyvíjel a je tady i dost zvratů, díky kterým je ten film o něco napínavější a dalo by se i říct, že se tady pořád něco děje, což je vzhledem k délce a obsahu filmu dost překvapující. Jako jo, někoho to bavit bude a jiného to bude nudit, ale já se teda řadím do té první skupiny, za objev téhle scifárny jsem rád a dávám jí 4*. (17.11.2019)

Malé komorné indie sci-fi, ktoré sa tvári, že je presne podľa môjho gusta, avšak od jeho rozuzlenia som čakal keď nie viac, tak asi niečo trochu odlišné, než len doťuknutie toho, čo sme si mysleli. Ono sa to síce odohráva celé v jednej miestnosti, ale spoločne s Frankovou pamäťou cestujeme ako do jeho minulosti, tak do jedného opakujúceho sa dňa v kaviarni. Nie je to úplne dotiahnuté do konca, ale aj tak všetko do seba nakoniec zapadne. Pekná paralela medzi Frankom a počítačom snažiacim sa ho udržať nažive a jeho otcom pripojenom na prístroji. A asi najviac to pripomenie Moon, Soren Kelly sa dokonca podobá aj na Sama Rockwella. (08.07.2022)

Nebudem klamať, som celkom očarený. "Infinity Chamber" síce toho moc vizuálne neponúka a je to postavené na malom množstve hercov a malom budgete, no rozhodne to je dobre napísané, má to skvelé nápady, vie zo svojho minimalistického konceptu vyťažiť čo najviac a pôsobí to uveriteľne. Travis Milloy ma skutočne pozitívne prekvapil týmto filmom. Sú tu dobré momentky a pritom najviac času sa tu venujeme nášmu hlavnému hrdinovi, ktorý sa rozpráva s počítačom. A je uväznený vo svojom väzení, ktoré však vláda opustila, a na všetkých sa vykašlala. A jediné čo to drží pod kontrolou je "Howard," počítačová inteligencia, ktorá má zabezpečiť, aby ostal Frank nažive. A bude vo svojom programe pokračovať absolútne dokonca. Aj keď už nebudú žiadne zdroje, ktoré by mohli jeho zverencov udržať nažive. Neviem čo som od filmu čakal, no jednoznačne môžem povedať, že z toho vyťažili asi najviac čo mohli. Je to zaujímavý príbeh, je veľmi dobre podaný a pôsobí veľmi uveriteľne. Užil som si to naplno, bavilo ma to a rozhodne by som si to niekedy pozrel aj znovu. Som rád, že som film videl a dúfam, že takéto malé sci-fi filmy sa budú robiť ďalej. Lebo rozhodne vedia vyťažiť zo svojho potenciálu a ponúknu nám story, ktorú by nám asi film s vysokým rozpočtom nedal. Podľa mňa stojí za to vidieť. Hodnotenie: B+ (08.10.2017)

Spočiatku docela nuda a neistý rozjazd spôsobený uťahaným tempom, postupom času som bol ale čoraz viac zvedavý, čo sa z toho vykľuje a aké bude rozuzlenie a ku koncu som už ani nedýchal a silno dúfal v happyend. Nedostatkov je tu niekoľko, napr. by som si vedel predstaviť o niečo kratšiu stopáž, ale výrazným plusom je zas prítomnosť veľmi ale naozaj veľmi sympatickej ženskej postavy. Záver je jedným z tých, ktorý je nejednoznačný a pri hlbšom zamyslení pripadá do úvahy viacero (navzájom si aj odporujúcich) alternatívnych vysvetlení a každé z nich dáva svoju logiku. Záleží len od uhľa pohľadu. Vďaka inteligentnému scenáru si tak divák sám môže vybrať, ktorý typ rozuzlenia bude považovať za ten skutočný. Ja by som najradšej v tomto prípade dúfal v platnosť tej najoptimistickejšej možnosti, aj keď pravdepodobnejšia sa javí iná z verzií. Každopádne až úplne posledná (vcelku dojímavá) scéna do ktorej začala hrať krásna záverečno-titulková pesnička rozhodla o tom, že namiesto pôvodne predpokladaného priemerného hodnotenia dávam s prižmúrenými očami veľmi tesné 4* (07.07.2019)