• Radko
    ***

    Slovenský western. A že by sa námetov na podobné príbehy po holiach a horách našlo. Tam veru platia iné zákony ako dolu. Tam platí zákon drsného slova aj humoru, flinty mieriacej na všakovakú zver (áno aj na tú najchránenejšiu), no o týchto úlovkoch sa svorne a zaťato mlčí. A v tejto komunite platí tiež miesto zákona fľaša trúnku. Rozveselí, vylieči, no dokáže i zabíjať. Pastorálne dobrodružstvo sa fajnie, až na tú dehonestáciu lazníkov. Horali z chalúp, mimo dediny sú tu vykreslení ako tí najkrutejší vrahúni, bez štipky zmyslu pre humor. Realita je ale úplne niekde inde. Osobne mi nikdy nešlo vo filmoch o realitu, no rovnako mi neštimuje ani boľševické rovnostárčenie, ktoré nemohlo (a nemôže) vystáť kopaničiarskych ľudkov, povznesených nad regule sveta tam dole. Túto trpkú pachuť z filmu neprekrylo ani vynikajúce charakterné herectvo a ani trefná kritika hlúpej polície a dogmatických strážcov boľševického družstevníctva. Za zmienenú dehonestáciu horalov idú nekompromisne dve hviezdy dole.(21.1.2015)

  • kikuka
    ***

    Fajn, sedemdesiate roky v našich zemepisných šírkach a dĺžkach nie sú filmársky bohviečo. Ale je to lepšie, ako nasledujúca dekáda ;-). Ono to asi nebude celkom zhoda okolností, že o rok neskôr vznikol Hollého filmík Kto odchádza v daždi o dobe zoštátňovania a združstevňovania. Očovské pastorále, podobne ako aj ich režisér, nepatria k pravidelne uvádzaným "zásadným" filmom dekády.Niektoré momenty javia ako úsmevné (najmä vďaka Pántikovmu klasickému patetickému prednesu) a film v zásade "programovo" kritizuje "starokomunistov". Z filmárskeho hľadiska je osud baču, ktorého ovce sa stali družstevnými - podobne ako i on, hoci svojou povahou ostal klasickým gazdom a "dobrým pastierom", ktorý sa i o družstevné staral ako o vlastné a mal z toho problémy, v pevných rukách. [k 7/10](25.12.2008)

  • Anderton
    ***

    Celkom ojedinelá a tým pádom chvályhodná domáca záležitosť. Ak by sme mohli hľadať ekvivalent vo svetovej kinematografii, tak ma napadá subžáner moderného westernu. Čiže Očovské pastorálie sú moderný eastern. Staré hodnoty verzus nové, česť verzus zapredanosť, tradície verzus nové "zmýšľanie". A tak ďalej. Film je občas celkom drsný, občas príjemne cynický, až komický. Július Pántik chápe svoju postavu a dáva jej všetko zo svojho hereckého majstrovstva. Má čo pri hľadaní ukradnutých oviec riešiť, tu by sa zapotil aj Columbo. Dramaturgicky to však trochu škrípe, napriek kratšej stopáži sa to niekedy mierne vlečie a nie je to prehľadné. Dilema medzi hodnotením, ak to pôjde do modrých čísel, tak hviezdu pridám. 70%.(8.9.2014)

  • Willy Kufalt
    ****

    (2x) ,,Bože môj, ešte si ani chodiť dobre nevedel, už si bol pri ovciach. Na chrbte sme ťa doniesli do košiara, musel si zaháňať ovce pri dojení..." Slovenský "western" (eastern) o bačovi uprostred kolektivizácie. Spočiatku Očovské pastorále pripomínajú tradičný ľudový film zo slovenskej dediny, hlavne prostredím a typmi dedinských postáv. Avšak najmä stupňujúcou sa konfrontáciou baču Jožka so zákonom počas stalinistického režimu nastoľujú tvorcovia v rámci našej kinematografie netypicky drsný pohľad na slovenskú dedinu v minulosti. Hlavný príslušník SNB (V. Polónyi) i ostatní predstavitelia "vrchnosti" na rok vzniku tu pôsobia výnimočne skôr negatívnym dojmom, vo filme dochádza aj na pomerne horkovtipné narážky na socialistickú ideológiu (napr. keď sa bača pýta, čo bolo hriešne na tom, že hral v kostole na vianočnej omši na fujare, a dostáva pomerne absurdnú odpoveď, že podporoval náboženské prežitky). Konanie a prejavy sympatického baču v podaní výborného Júlia Pántika (v typickej roli šitej legendárnemu hercovi na telo) často oplývajú humorom, dobrým srdcom a budia súcit, ale zároveň sú plné tvrdohlavosťi a "chlapskej cti", ktorá mu nezabráni pobiť sa s hocikým v akejľkovek situácii. Mnoho scén zobrazujúce slovenské dedinské tradície a kultúru (okrem konkrétnych piesní napríklad scéna v obchode s fujarami a píšťalami, z ktorej vycítiť silný bačov vzťah k folklóru) vnímam v rámci atmosféry prostredia z filmu ako prínosné. Čo mi na filmu naopak príliš nesadlo, bola generačná linka o vźťahovom probléme mezi bačou a jeho synom a s tým akýsi do očí bijúci zvlášny kontrast medzi starým konským záprahom a motorkou. Vyvrcholenie vzťahu medzi otcom a synom ale nakoniec hodnotím pozitívne, rovnako tak celý Zacharov film vďaka téme, spracovaniu a Pántikovi v hlavnej úlohe. (80%) (Československá filmová výzva)(13.2.2019)

  • troufalka
    *****

    "A eště hrávate aj na Vianoce v kostole na fujare!! "A je to hriech?" " No hrich to nie je, ale podorujete náboženské prežitky!"                                                                                                                                                                                      Súdruh bača, čo sa zaobide aj bez hodinok a kolektivizacia po slovensky.                                                                                   "Palo, si živý?" "Som živý, iba riť je trafená."                                                                                                                            Milí pionýři! Povím vám příběh o bačovi, který bol taký osvietený, že dal svoje ovečky do spoločného. Za odměnu je směl pást a starat se o ně, dokoce mu k nim přidali ještě další. Ale zlí záškodníci mu jeho ovce ukradli a dobře ukryli! Ale protože bol bača dobrý člověk, hledal a našel své ovečky, aby je přivedl domů. Že jsem vám řekla všechno? Ba ne, je tam toho mnohem víc, ale na to si musíte přijít sami!                                                                                                                           "Keď sa chlapi bijú, žandárom do toho nič!"(25.11.2014)

  • - Nakrúcanie filmu prebiehalo v Zvolene, Vigľaši, Kremničke, Banskej Bystrici, Očovej, Rusovciach i v Slatinských Lazoch. (dyfur)

 
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace