Očovské pastorále

Rok 1973, to uz normalizacia zarezavala do vsetkych oblasti ludskeho zivota aj zivota spolocnosti. A vysiny 60. rokov boli definitivne tatam. Preto Ocovske Pastorale su len takym priemernym normalizacnym filmom. Vorlickov film Tri orisky pro Popelku by som dal urcite vyssie, tento film nezachranila ani ucast pana Kronera. 30 % (28.01.2014)

Pántik ako bača veľmi starý a Kroner príliš málo výrazný, čo nie je u neho zvykom. Chlapské problémy a chlapské riešenia v nechlapskom svete podvodu a kolektivizácie, až je zvláštne, že takýto film u komunistov prešiel schvaľovaním. Záživnosť mu ale chýba a len veľké Pántikovo majstrovstvo so slovami stojí za zapamätanie. (18.01.2015)

(2x) ,,Bože môj, ešte si ani chodiť dobre nevedel, už si bol pri ovciach. Na chrbte sme ťa doniesli do košiara, musel si zaháňať ovce pri dojení..." Slovenský "western" (eastern) o bačovi uprostred kolektivizácie. Spočiatku Očovské pastorále pripomínajú tradičný ľudový film zo slovenskej dediny, hlavne prostredím a typmi dedinských postáv. Avšak najmä stupňujúcou sa konfrontáciou baču Jožka so zákonom počas stalinistického režimu nastoľujú tvorcovia v rámci našej kinematografie netypicky drsný pohľad na slovenskú dedinu v minulosti. Hlavný príslušník SNB (V. Polónyi) i ostatní predstavitelia "vrchnosti" na rok vzniku tu pôsobia výnimočne skôr negatívnym dojmom, vo filme dochádza aj na pomerne horkovtipné narážky na socialistickú ideológiu (napr. keď sa bača pýta, čo bolo hriešne na tom, že hral v kostole na vianočnej omši na fujare, a dostáva pomerne absurdnú odpoveď, že podporoval náboženské prežitky). Konanie a prejavy sympatického baču v podaní výborného Júlia Pántika (v typickej roli šitej legendárnemu hercovi na telo) často oplývajú humorom, dobrým srdcom a budia súcit, ale zároveň sú plné tvrdohlavosťi a "chlapskej cti", ktorá mu nezabráni pobiť sa s hocikým v akejľkovek situácii. Mnoho scén zobrazujúce slovenské dedinské tradície a kultúru (okrem konkrétnych piesní napríklad scéna v obchode s fujarami a píšťalami, z ktorej vycítiť silný bačov vzťah k folklóru) vnímam v rámci atmosféry prostredia z filmu ako prínosné. Čo mi na filmu naopak príliš nesadlo, bola generačná linka o vźťahovom probléme mezi bačou a jeho synom a s tým akýsi do očí bijúci zvlášny kontrast medzi starým konským záprahom a motorkou. Vyvrcholenie vzťahu medzi otcom a synom ale nakoniec hodnotím pozitívne, rovnako tak celý Zacharov film vďaka téme, spracovaniu a Pántikovi v hlavnej úlohe. (80%) (Československá filmová výzva) (13.02.2019)

"Ja som bača veľmi starý, nedožijem do jari..." Pántik v úlohe baču mal svojich tridsať oviec a iné nepotreboval. Komunisti mu nasľubovali i nemožné, len aby sa staral o všetky obecné. Jeho smola, že z tak veľkého stáda sa dobre kradne... Režisér urobil dobre, že o zlodejoch síce divák tuší, ale či starý bača ukradnuté ovce nájde, sa dozvieme až v samom závere. Škoda, nie celkom dobre využitého Krónera, no poteší vidieť Pántika pri domácej výrobe nábojov do brokovnice. " Bacha na ňu, trhá črevá!..." Prikláňam sa k slabším štyrom. 70%. (03.01.2013)

Fajn, sedemdesiate roky v našich zemepisných šírkach a dĺžkach nie sú filmársky bohviečo. Ale je to lepšie, ako nasledujúca dekáda ;-). Ono to asi nebude celkom zhoda okolností, že o rok neskôr vznikol Hollého filmík Kto odchádza v daždi o dobe zoštátňovania a združstevňovania. Očovské pastorále, podobne ako aj ich režisér, nepatria k pravidelne uvádzaným "zásadným" filmom dekády.Niektoré momenty javia ako úsmevné (najmä vďaka Pántikovmu klasickému patetickému prednesu) a film v zásade "programovo" kritizuje "starokomunistov". Z filmárskeho hľadiska je osud baču, ktorého ovce sa stali družstevnými - podobne ako i on, hoci svojou povahou ostal klasickým gazdom a "dobrým pastierom", ktorý sa i o družstevné staral ako o vlastné a mal z toho problémy, v pevných rukách. [k 7/10] (25.12.2008)