Oni a Silvio 1

Vše důležité jsem už napsal k Oni a Silvio. V první části sledujeme spíše ty, kteří se chtějí bývalému italskému premiérovi zalíbit. Dělají možné i nemožné, aby se k němu dostali. Berlusconi je ale velmi nedostupný a navíc se nekamarádí jen tak s někým. Trvá navíc dost dlouho než se ve filmu vůbec objeví. (07.09.2022)

Samotný názov a zatiaľ žiadny popis k filmu nevraví nič. Ale ide o film o časti života Silvia Berlusconiho a to je téma na pohľadanie. Sorrentino sa snaží svojsky vtipným pojatím zobraziť najkontroverznejšie pasáže tohto niekoľkonásobného tlaianskeho premiéra, mediálneho magnáta a bývalého majiteľa AC Miláno. Pokútne zákazky, drogy, gymnastky (väčšinou nie športové) a v mnohých prípadoch ťažko škaredé Talianky. Na môj vkus tu bolo až príliš veľa sexuality, ktorá tu z dvoch dielov o celkovej dĺžke cez tri hodiny tvorí asi tak polovicu, až film stráca akýkoľvek šmrnc životopisného filmu. Stala sa z toho neodôvodnená lacná erotika. (05.08.2019)

Silvio: "Kúpim ďalšiu vilu." Manželka: "Máme ich už desať. Veď už máš všetko. Nestačí to?". Silvio: "Nie." Tento parafrázovaný dialóg zhmotňuje myslenie nielen Silvia Berlusconiho, ale v podstate všetkých postáv filmu. Jednoducho urvať si čo najviac na úkor tých druhých, s využitím mocných. Bez humoru a nadhľadu. Všetko v záplave erotiky tintobrassovského (t. j. značne odpudivého) razenia. No kým Tinto Brass sa snažil do svojich chlípnych voyerských filmov dostať kus filozofie (akokoľvek pokrútenej, no vždy aspoň trošku obohacujúcej) a vtipu, sorrentinovské jazdy ostávajú v estetike dlhých, únavných videoklipov. Polonahé ženské telá dominujú. Rozpohybujú sa za sprievodu chytľavej hudby vo farebne výborne zvolených kulisách. Bez presahu to všetko ostáva v rovine pastelkovo farebnej koksovej diskotéky. Pod taktovkou politiky jedincov, ktorí sa ako veľkopodnikatelia rozhodli vládnuť štátu (štýl Berlusconi majú aj Donald Trump či Boris Kollár). Prvou časťou u mňa film skončil. Jednoducho úplne v pohode stačí ako pars pro toto (časť za celok). (30.06.2020)

Po filme Božský nám Paolo Sorrentino prináša opäť pohľad na ďalšieho "boha" talianskej politickej scény. Bez nároku na dokumentárnu pravdivosť mám s umeleckým nadhľadom a iróniou ukazuje zhýralosť a skorumpovanosť talianskych politikov. Podobne ako v slovenskom filme Sviňa. Silvio je však skvelom v podaní Toniho Servilla noblesný a uhladený. Násilie určite figuruje tiež, ale nie je stredobodom záujmu tohto filmu. Tou sú orgie, drogy a luxusné prostitútky. 80% (19.10.2023)

Začátek s ovcí mě navnadil na věci nevídané, ale přestože úvodní historka měla po více než hodině ještě vtipnou pointu, přece jen už to byla spíše příliš dlouhá předváděčka typického Sorrentinova režijního rukopisu. Jediné opravdové překvapení spočívalo v tom, jak dlouho to trvalo, než se na scéně objevil Toni Servillo. (02.09.2022)