Vrah odvedle

Väčšinu času sa to dalo ako tak pozerať, ale agent Mahone z Prison Breaku už zostarol a už asi nestíhal nielen sa hýbať, ale aj dostatočne rýchlo meniť mimiku. Stále bol len s jedným výrazom ospalého dôchodcu, u ktorého sa prebudili posledné kvapky testosterónu, ale aj pri vzrušení či voyeurizme ostával so statickým pohľadom medvedíka koala. Najväčším sklamaním sa ale stal samotný záver. Neurčitý, bez šťavy, rozuzlenia. Vlastne ospalý, presne ako ten dôchodca. (01.03.2022)

moc se tam neděje a William Fichtner hodinu a půl zadržuje slzy. Beru to jako pohodovou exkurzi do životů obyčejnejch lidí na takovym tom běžnym americkym předměstí. Exkurzi s neočekávanym, byť vítanym, zvratem, kterej ale přijde až deset minut před závěrečnějma titulkama. Akorát tou dobou už nejspíš spíte... (27.01.2018)

Film, ktorý sledujete o tretej ráno keď nemôžete zaspať a myslíte si, že Vás unudí - tak naopak, ešte sa viacej naštvete aká to je zbytočnosť. Áno doslova pervert, ktorého by malo byť na konci všetkým ľúto si potajomky "masturbuje" nad ako tak schopnou hrdinkou, ktorej si ani meno už nepamätám... Jedna hviezdička za dokonalú monotvárnosť. 20% (05.02.2018)

Celkom amatérska dráma, akceptovateľná možno tak na študenta strednej filmovej školy. Hlavnou zaujímavou časťou filmu je to čakanie na nejaké odhalenia a zvraty, ale bohužiaľ, odhalenia slabé a zvraty nulové. Najhoršie tu bolo to, že film sa v podstate od začiatku do konca nijako nevyvinul, neprešiel šokujúcou zápletkou a poriadným zaklincovaním záveru. Vedel by som si to predstaviť ako film premietaný niekde na letnom festivale v kategórii 15 - 19 rokov, to by som si vzhľadom na atmosféru určite užil, ale ako riadny film to naozaj nefunguje. 3/10 (Videné 1.3.2020, Originálne znenie) (02.03.2020)

"YOU KNOW HE TRIED TO SELL ME A 'VETTE? WHAT A FUCKIN' ASSHOLE." ---------------- Keď Fichtner zrovna netočí nejaký indie film, ktorý ma až príliš sklame (všakže, Cold Brook...), prípadne nehrá druhé husle v iných blbých filmoch, vyprodukuje nevýraznú susedskú šmírovačku dobrosrdečného muža menom Mike, ktorému ťahá na päťdesiatku a nebaví ho život so ženou, ktorú pri téme domáceho násilia o dom vedľa zaujíma výhradne iba to, či sa so slečnou susedkou potajme stretáva, keď o tom vie. Nepomáha ani to, že každý večer pred spaním má pani manželka znenazdajky migrénu a keď raz za uhorský rok nemá, leží nehybne ako múmia s tupím pohľadom na strop, až Mikeymu isto aspoň raz prebehlo hlavou, či to, čo robí, nie je náhodou nekrofília. Dni trávi v domácej kancelárii, z ktorej má príhodne dobrý výhľad na bazén, susedku, bikini, záhradku. Príde večer, príde žena, prídu predstavy o tom peknom, čo počas dňa videl. Bum. Zvrat. Finito. A to je vážne celé! Will, prečo? Ale nemôžem povedať, že mu to nefunguje, film som videl už trikrát a pôjdem s ním možno až na číslovku štyri či päť. Dôvodom sú brány do neba alias oči Jess McNamee. (17.12.2019)