Bameui haebyeoneso honja
On the Beach at Night Alone
Obsahy(1)
Jihokorejské drama vypráví o úspěšné herečce (Min-hee Kim), která se zamiluje do ženatého muže. Poměr ji vyčerpá natolik, že se rozhodne vzít si nějaký čas jen sama pro sebe. Odcestuje do vzdáleného města a v rozhovorech s kamarádkou si klade otázku, jestli za ní milenec přijede a jestli mu chybí stejně, jako on chybí jí. Během putování zimními parky a podél řeky se pokouší vyjasnit si, co vlastně doopravdy k muži cítí. (ČSFD)
(více)Videa (3)
Recenze (6)
Asi som čakal od filmu niečo iné. Nie dialógový art film, ktorý ma čoskoro začne nudiť. "On the Beach at Night Alone" má pár dobrých momentiek a z dialógov sa dajú zobrať momentky, kde si človek povie, že to má niečo do seba, no reálne je to všetko, čo môžem o tom povedať. Je to dokopy film prekvitajúci dialógmi až do takej miery, že ma to prestávalo baviť. Dokopy sledujeme ľudí ako sedia na lavičke, za stolom, alebo niekde inde a vedú spolu dialógy. O láske, všednom živote, sklamaní a podobne. Bolo by to zaujímavé, keby však film mal nejakú dynamiku. Obdivujem režiséra, že sa mu podarilo natočiť film, kde máme niekedy aj 10-15 minútové scénky plné dialógov. Pôsobí to realisticky. Lenže nemajú žiadnu reálnu energiu. A najmä problém je ten, že nepoznáme väčšinu postáv, ktoré tu uvidíme. A z toho, čo sa o nich dozvieme si nemôžem určiť reálny názor. A preto ma tie monológy a dialógy často nezaujímajú. Lebo ten vzťah tam nie je vytvorený a jediné čo chcem je, aby sa niečo stalo, čo by zmenilo atmosféru filmu. Čo ešte musím trošku skritizovať je fakt, že sa tu párkrát stane, že sa kamera viac priblíži k hrdinom bez nejakého hlbšieho zmyslu. Možno to má urobiť ilúziu, že sa aj niečo deje a obraz sa mení, no reálne to nerobí so mnou nič. Len ma to otravuje. Som skutočne sklamaný. Tento film ma skutočne veľmi nudil a to sa mi asi v kórejskej filmografii ešte nestalo. Ak chcete umelecké dielo, čo je pekne natočené, dobre zahrané, no je preplnené nudnými dialógmi, tak si v tom možno niečo nájdete. Na mňa to bolo veľmi komótne a monotónne. Hodnotenie: C- ()
Kim Minhee má vztah s o 20 let starším režisérem Hong Sangsooem, který je ženatý, takže je Kim konzervativní korejskou veřejností vnímána poměrně negativně jako rozvracečka manželství. Tohle je jejich druhý jejich společný film, který jsem viděl, a přišlo mi, že jak zde, tak v předchozím Right Now, Wrong Then se režisér vztahem s mladší herečkou inspiroval ve scénáři (v obou filmech se mladá umělkyně zaplete se starším ženatým režisérem) a obzvlášť tento snímek vypadá jako snaha vysvětlit a obhájit jejich románek korejskému publiku. Provedení je na korejce netradiční v pomalém tempu a s minimálním dějem, zato s dlouhými všedními dialogy o životě, zklamání, lásce. Taková uvolněná záležitost, u které není potřeba moc přemýšlet. Některé záběry trvají až 10 minut bez prostřihu a celou dobu se v nich konverzuje, takže mám pocit, že dialogy jsou z části improvizované. A přestože se toho ve filmu moc neodehraje, bavilo mě ho sledovat. Myslím, že v neděli před spaním to byla ideální volba. Pustím si i další dva jejich filmy, které v posledním roce vznikly, až k nim budou titulky. ()
Film režiséra Hong Sang-sooa z roku 2017 je príbehom o herečke Young-hee (Kim Min-hee), ktorá po romániku so ženatým mužom odchádza na istý čas z brandže, cestuje do zahraničia a snaží sa nájsť samú seba, ako aj zmysel života. Drámu, v ktorej strede má stáť výrazná hlavná postava, sa Sang-soo snaží vystavať na dialógoch medzi Young-hee a vedľajšími protagonistami, s ktorými naprieč dejom prichádza do styku. Práve v nich by mal divák zrejme hľadať význam celého príbehu a tiež vidieť zmýšľanie a prežívanie hlavnej postavy. Na papieri dobrý nápad, ktorý sa už v nejednej snímke osvedčil, v praxi v tomto prípade o čosi horšie. Najväčším problémom, na ktorý sa nabaľujú ďalšie, je prakticky neexistencia akejkoľvek dynamiky. Tá tu absentuje, čo vytvára dojem obsahovej prázdnoty. Dialógy ako dominantný prvok, na ktorých celý film stojí, tak v sebe síce môžu zahŕňať zaujímavé myšlienky, tie sa však v celkovej pomalosti strácajú a miznú. Divák tak môže mať počas veľkej časti snímky pocit, že sleduje iba prázdne a nezaujímavé rozhovory postáv (často pod vplyvom alkoholu) o živote. A v konečnom dôsledku toho film divákovi skutočne veľa nedá. Príbehovo je to z veľkej časti iba mlátenie prázdnej slamy bez akýchkoľvek zaujímavých momentov či podnetov. Snáď jediný osviežujúci prvok v celom príbehu predstavuje tajomná postava z nemeckej časti filmu a z hotelového balkóna. Tá má byť zrejme symbolikou niekoho z Young-heeinej minulosti. Na jednu stranu síce ide o zaujímavú vsuvku, na stranu druhú však do takéhoto dramatického spracovania niečo podobné príliš nepasuje. Minimálne nie v podobe, v akej to možno vidieť tu. Po hereckej stránke nejde o nič spektakulárne, ale ani zlé, takže v tomto smere možno hovoriť o dokonalom priemere. Rovnako sa dá vyjadriť aj o ďalších prvkoch snímky. V prípade kamery niektoré zábery pôsobia dojmom, ako keby boli natočené na obyčajnú digitálnu kameru. Bamui Haebyeoneseo Honja nedokáže divácky nadchnúť. Ide totiž o drámu, ktorá by príbehovo možno aj mala na viac, ale zlyháva na neexistujúcej dynamike a prílišnej dĺžke viacerých scén. Sto minút filmu síce aj napriek tomu dokáže prejsť pomerne rýchlo, diváka však ničím príliš neoslovia. ()
Mladá, pohľadná Kórejka má vzťah so starším ženatým mužom. Aby sa upokojila a našla kľud duše i tela, v európskom meste, spolu s postaršou kamoškou navštevuje v zimnej a jesennej krajine jazerá a parky, aby v rozhovoroch našla sebareflexiu samej seba i správania sa jej milenca. V druhej časti sa vracia do Južnej Kórei. Rozhovory sú zrazu zväčša kolektívne. Najčastejšie uprostred partie hodujúcich priateľov a známych, či ľudí od filmu. Hrdinka sa pomerne často spíja. Podrúšená alkoholom následne napoly vážne, napoly hrane vyvoláva na stretnutiach vždy nejaký menší škandál, či oživenie mdlej debaty. Niekomu vynadá, že nie je dosť kvalifikovaný na skutočnú lásku, inému vchrstne do tváre, že strašne zostarol, či zmenil farbu, inokedy sa zveruje s túžbou zomrieť. Našťastie kamoši a kamošky - spolupijani sú chápaví a chápavé. Napokon sa slečna uchyľuje k bivakom na morskom brehu - len tak bez deky a karimatky si ustieľa na pieskových plážach, lomcovaná chladom a vlhkom mora. Vďaka tou sa stretne aj s bývalým milencom - postarším režisérom. kto má rád podobné dialógové sebareflexívne pitvačky seba a vzťahov okolo, iste si naplno užije túto vcelku príjemnú, no pomerne ľahko sa v hmlách zabudnutia strácajúcu záležitosť. Súhlasím ale s ocenením hlavnej herečky na berlínskom festivale - vskutku pozoruhodný výkon. ()
Jeden z tých Hongových filmov bez špecifika. Zase raz ďalšia variácia na stokrát videné. Aj čo sa týka motívov aj čo sa týka dejových zvratov. Chcel by som naozaj vedieť, či sa Hong ako tvorca rozhodol ponúkať len toto. Niežeby jeho ranné filmy divácky nasýtili, ale boli aspoň špecifické. Teraz mi to príde ako pokrm, ktorý bol obstojný, ale teraz sa poriadne ani nedá zjesť. Utopený vo vlastnej pomalosti a vo svojich úvahách. Pravdou je, že je to vyslovene o pocite a nálade s akou si idete film pozrieť. Dakedy to zasiahne presne tie správe miesta. Inokedy sa ale jedná o neustále tápanie medzi zmyslom a nezmyslom a ten nezmysel v tomto prípade vyhráva. Čo je vo filme, kde hrá krásna Min-hee Kim, na facku. ()
Reklama