Potopa

Jeden z mála filmů co se přesně drží knižní předlohy a proto co se týče obsahu, tak je to opravdu dokonalé. Vůbec tomu neškodí to, že film je dlouhý víc jak tři hodiny. Ten kdo četl knihu musí být filmem nadšen. Já určitě, protože většinu věcí jsem si při čtení představoval naprosto stejně. Samozřejmě, že kniha je lepší, ale tak už to většinou bývá. Považuji to snad za nejlepší film podle knižní předlohy (z těch co jsem viděl). 80% (15.03.2009)

Mohutná historická freska, která musela stát strašně peněz. Na některých filmech se čas nepodepisuje, na některých ano. Potopa patří do té druhé skupiny (věrnost knižní podobě zdaleka není vše); tak starý film a je teprve z roku 1974! Myslím, že je to dáno i tím, že jsem film viděla s českým historizujícím dabingem, zatímco originál zní ve skutečnosti o poznání lépe. Proto hodnotím více body, než jsem původně měla v úmyslu. Ten historický obraz je velkolepý a věrný, a herecký výkon Daniela Olbrychskeho taktéž. (11.06.2009)

Prostredný diel Sienkiewiczovej národnej trilógie si vďaka svojmu pôsobivému realistickému spracovaniu z ktorého je krásne cítiť tú špinu, blato, pot a krv patrične vyslúžil aj uznanie v zahraničí. Veľkú zásluhu má na tom predovšetkým dobre zvládnutá Hoffmanova réžia priam plasticky vykreslujúca obraz Poľska tích čias, charakterovo rozporuplná rola hlavného predstaviteľa, no tiež i dobre vybraté vedľajšie postavy a komparz. Ak by som mohol trocha porovnávať s Ohňom a mečom (Pána Wolodyjovského som totiž videl už veľmi dávno), tak Potopa v mnohých smeroch omnoho viacej veľkolepejšia (je vidieť, že peniazmi sa nešetrilo) čo je poznať hneď už v davových scénach v ktorých tu záverečná bitka poľahky strčí do vrecka všetko to, čo sa v Ohňom a mečom dalo vidieť. Napriek tomu spracovanie poľsko-ukrajinského konfliktu považujem predsa len za vydarenejšie. Osobne by som jediný výraznejší problém filmu videl v jeho takmer 5 hodinovej dĺžke, ktorá predsa len pre niekoľko nudnejších a zdĺhavejších pasáží robia film trocha ťažkopádnym a hlavne pri pozretí na jeden krát ťažšie stráviteľným. Snáď preto by si film možno zaslúžil nižšie hodnotenie, dávam však 4* nakoľko sa predsa len jedná o skutočne pôsobivý zážitok. (27.09.2007)

Jerzy Hoffman je možno prehliadnutý tieňom A.Wajdu a K. Kieslowského, ale z filmom ako Mastičkár či Potopa a podľa toho čo som mal možnosť vidieť - z cela neoprávnene. Táto vojnová sága o švédskom vpáde do pohraničia Poľska 17.storočia a následnej územnej "potope" celistvého územia zapríčineného aj značnou časťou kariérnych zradcov vo vlastnom štátotvornom úrade stojí za serióznu vedeckú dišputu. Sienkiewiczov román, hoci som nemal to šťastie ho čítať je veľmi komplexne a psychologicky bohate textúrne prerozprávaný. Stavia síce na vandrovskú cestu Kmičičových odbojov a jeho láske k blonďavej domácej, ale akúkoľvek formalistickú predvídavosť disociačne neguje. Každé rámovanie je síce tradicionalistické a neexperimentálne, ale v klbku zaprášených kostýmov a vonkajšieho smogu dýcha skutočný život historického výkladu, konania postáv sú podopreté úžasným intuitívnym porfóliom a dej, dokonca i na miestach, ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať, že sa ťahajú - drží v napätí a dokáže neuveriteľné veci. Aj Dersu Uzala stavia na vzájomnej úcte a dôvere vonkajška (neistota) a vnútra (duch) a divák má možnosť stotožňovať sa z vyprofilovaného deja na vysokej umeleckej úrovni. (01.11.2016)

Velkolepý historický "epos" vyprávějící až o neuvěřitelně zdatném plukovníkovi polského vojska, který bojuje nejen s útlaky ve vlastních řadách, ale i s cizáky Švédy, kteří si chtějí podmanit jeho vlast a se svým vnitřním svědomím, neboť zavinil přímo i nepřímo smrt mnoha nevinných... Polští váleční hrdinové, národní hrdinové jsou zde skoro všichni srovnáni v řad. (19.09.2012)