Columbus
Columbus
Columbus
Režie:
KogonadaScénář:
KogonadaKamera:
Elisha ChristianHudba:
HammockHrají:
John Cho, Haley Lu Richardson, Parker Posey, Rory Culkin, Michelle Forbes, Erin Allegretti, Jim Dougherty, Caitlin EwaldObsahy(1)
Okúzľujúca komorná dráma zachytávajúca príbeh o dcére zotavujúcej sa narkomanky a v Kórei narodenom synovi chorého kritika architektúry, ktorých vzájomne prepojí strach zo straty rodiča. Jej vášeň pre architektúru im poskytne príležitosť na úprimný rozhovor o spoločnej situácii a aj napriek výraznejšiemu vekovému rozdielu v ňom objaví dlho hľadaného intelektuálneho partnera a prežije s ním niekoľko dní, ktoré zmenia jej pohľad na život a budúcnosť. Príbeh sa odohráva v meste Columbus, známom predovšetkým veľkou koncentráciou modernistických budov. Práve prepojenie mesta a príbehu umožňuje inteligentné a podmanivé skúmanie toho, ako dokážu fyzické štruktúry mesta reprezentovať isté emocionálne medzníky v našich osobných životoch a tendenciu, s akou ich zdieľame s ostatnými ľuďmi. Od absolútne znamenitej kamery, cez subtílne, no silné herecké výkony až po výborne použitú hudbu je Columbus výborný v tom, ako presne dokáže zachytiť ľudské emócie a ich silu bez straty preniesť na plátno. Je to ten druh filmu, ktorý si nájde cestu priamo do srdca každého diváka. (Art Film Fest)
(více)Videa (1)
Recenze (23)
Podobné rom-com hodně můžu, zvlášť s takhle sympatickou dvojicí, ale tohle je zkrátka asi až moc indie a tak nějak bez tahu na branku. Haley Lu Richardson i John Cho jsou opravdu super a je radost se na ně dívat, ale po tom co se setkají, si hodinu povídají, buď o ničem nebo životních strastech, a pak to najednou skončí, bez pořádné pointy. Čekal jsem trošku víc. Ovšem fandové minimalismu (hlavně ve vyprávění příběhu) si přijdou na své. PS : Má to moc hezkou hudbu. ()
"THE PROBLEM WITH BEING A TOUR GUIDE IS THAT YOU STOP SEEKING. YOU BECOME SOME ARBITER OF TIDBIT FACTS..." ----------- Architektúra a kamera. O nič viac tu nejde. Presne tak som to chcel aj ohodnotiť. Vtedy by ale film bol rýchlym adeptom a aj víťazom piatich hviezdičiek. Columbus je skutočne nádherný, úchvatný a podmanivý, záber za záberom, sekunda za sekundou. Mimoriadne pomalé tempo s geniálnou kamerou a minimálnym strihom z diváka urobí buď spáča, nerváka, alebo milovníka. Keďže sa mi ale všetky weby, vrátane rôznych recenzií a komentárov, snažia nahovoriť, že tu išlo o niečo viac, že tu bol nejaký väčší príbeh a že sa jeho ďalšia dominantná stránka nachádzala v dialógoch a emóciách, za 5 hviezdičiek to určite nebude, no a dokonca ani za 4*, predovšetkým z rešpektu pred filmami, ktoré to za 4* mali a Columbus v drvivej väčšine aspektov prevalcovali. Do profilu ale na konci mesiaca rozhodne pôjde. ()
Vizuálna štylistika nepochybne zaujímavá. Kogonada si potrpí na zaujímavé kompozície, veľa je tu tých symetrických centrovaných (niekoľko môžete vidieť aj na čsfd v galérií filmu) ale ďalej napríklad aj množstvo „rámov v ráme“ (používanie zrkadiel, dverí). Všetko to zatiaľ spomenuté je úchvatné ale príbehovo je to len indie... meh, priemer. Oceňujem síce, že moderná architektúra nehrá čisto len rolu motívu v zmysle „je to to o čom sa rozprávajú postavy a čo ich určitým spôsobom pojí“ a zužitkuje sa aj v inej rovine napríklad je zásadným prvkom pri Cassandrinom odhalení jej mamy (dokáže „špehovať“ cez budovu lebo je celá presklená – moderný štýl). To je vec, ktorá sa ale dá ľahko prehliadnuť a aj keď ju neprehliadnete, zas toľko veľa vám to k filmovému zážitku nedá. Postavy sú okej, ale uveriteľný vzťah je budovaný len tak-tak, nemá až tak pevné základy a mal som zmiešané pocity, či sa to s každým ďalším dialógom skôr len nezosype, než spevní ale nakoniec to Kogonada nejak udržal pohromade až dokonca. Povedzme, že v tejto príbehovo-vzťahovej rovine splnil minimálne požiadavky, bohužiaľ už veľmi nešiel nad ne. Fajn ale zabudnuteľné. 65 - 70% ()
Viem si úplne predstaviť, ako sa pri tomto niektorí netrpezlivo pozerali na hodiny, mrvili sa, obzerali sa. Pretože veď sa tu, sakra nič nedeje a je to hrozná "indie" nuda. Columbus je svojský. Buď ho budete za to pomalé plynutie neznášať, nebude vás baviť dôraz na architektúru, vzťah dvoch úplne odlišných ľudí vám bude ukradnutý. Možno ho ani nedopozeráte. Alebo naopak; zamilujete sa do každého jedného záberu a stavby a budete čakať na každý ďalší dialóg medzi atypickým párom. Kogonada nehrá na príbeh, na napätie a ani na moment prekvapenia. Toto je čistá láska ku kamere, slovu a pocitom samotným. A samozrejme - k architektúre. Asi nemusím vysvetľovať, ako to bolo so mnou... ()
Film a architektura – model bez Tatiho. Vidět takto úsporně budovaný a přitom plně přesvědčivý vztah mezi dvěma podobně komplikovanými postavami je malý zázrak. Kogonada citlivě a pozvolna poodhaluje jejich touhy, radosti a trápení, nechává je promlouvat nejen skrze dialogy, ale i přes gesta a nespočet stylistických prostředků – minimalistické pohyby kamery, umístění v záběru, svícení, přehlcenost nebo naopak vyprázdněnost zvukové stopy, úspornou montáž a samozřejmě i přítomnost majestátních staveb, které vynalézavě zachycuje širokoúhlá kamera. Od Francouzské nové vlny snad žádný kritik / teoretik nevládl “filmovým perem” takhle zdatně. Pro mě jeden z nejlepších filmů KVIFF 2017. ()
Reklama