Bolšoj

Čudoval som sa už na začiatku, kde sa tu berú také vysoké hodnotenia. Očakával som záverečné vystúpenie, ku ktorému to všetko smeruje, že ma nejako ohromí a budem sypať hviezdy ako z klobúka. Labutím jazerom sa nedá nič pokaziť, filmári to už dávno vedia, a režisér by nebol prvý ani posledný, ktorý by to využil. Čo všetko si vo filme ale treba dovtedy vytrpieť: anorektické dievčatká tancujúce v gaťkách, nesympatické tínedžerky stvárajúce kraviny, alzheimerovú cvičiteľku, drezúru ako v americkej armáde, slzy, pot a dážď vo vlasoch, klišé, klišé, klišé. No a nakoniec (spoiler) to nepríde, záverečný veľkolepý úspech sa do predlhého filmu ani nezmestil. Takže, ako na začiatku, aj na konci sa čudujem, kde sa berú tie vysoké hodnotenia. –––– Takým ako ja sa rozprávky neplnia... (26.11.2018)

Boľšoj je nádherne natočený film. Tvorcom sa z neľahkej témy pre filmové spracovanie podarilo vyrobiť umelecký skvost. Charaktery postáv, ich živočíšnosť, pútavé zápletky nevtieravo zahrňujúce viacero dejov... kvalitná réžia a kamera + strihová montáž boli pre mňa filmovým zažitkom. Tento film zďaleka nie je len o tom, koľko tvrdej práce sa skrýva za večerným predstavením jednej z najlepších baletných škôl sveta. (27.11.2018)

Krásne! Teda aspoň pre ľudí, ktorí dokážu pompézne umenie zvané balet aj oceniť a pri pohľade na tú veľkoleposť ani nedýchajú. Pre tých, ktorí na balete nič nevidia, to bude len priemerný, ničím výnimočný film. Našťastie, ja patrím do tej prvej skupiny a film som si naozaj užil. Samozrejme, po dejovej stránke to mohlo byť aj o kus lepšie a dramatickejšie (za to 1* dole), ale v tomto prípade to veľkou mierou vynahradil umelecký dojem a pôsobivé baletné scény, ale aj to zákulisie a všetka drina, ktorá je za tým pôsobivým výsledkom viditeľným na vystúpení. Litovská baletka Margarita Simonova zažiarila aj na filmovom plátne. Btw. Kto by chcel Margaritu v baletnom prevedení vidieť aj naživo, netreba chodiť až do legendárneho moskovského Boľšoj teatra, keďže pôsobí hneď tu "za rohom" vo Varšave (Teatr Wielki). (27.11.2018)

Dobre urobený film, taká typická ruská duša. "Takým ako ja sa rozprávky neplnia..." Veľa trápenia, lásky, odriekania, aby človek niečo dosiahol a nemusí to ani skončiť happy endom, čo býva takmer nevyhnutnosť pri amerických rozprávkach. Aj bez happy endu, možno práve preto, mi celý príbeh pripadal veľmi uveriteľný. To, čo všetko je v pozadí za splnením si niektorých snov, je obdivuhodné. Možno obdivuhodnejšie ako konečný úspech. (08.10.2019)

Skvělý film, v jehož závěru mi vrhkly slzy do očí. Touha malého děvčátka, s nímž byly výchovné problémy, se stala skutečností. Zůstala vzpurná, ale byl i cílevědomá a do ničeho si nedala mluvit. I proto byly s Julkou potíže. Aproti ní stála jako velká soupeřka namyšlená a zpupná Karina, jistě skvělá baletka, ale jinak dívka, která se nestyděla za nic, co by ji mohlo přivést k úspěchu. Nádherná role staré choreografky, která pobývala na Akademii z milosti, třebaže se u ní projevila výrazně Alzheimerova nemoc. A když film končil, uvědomil jsem si, že mám ještě jeden sen, než opustím tento odporný svět. Vidět to jistě přenádherné Labutí jezero... Musí to být pohlazení na nemocné duši... (26.11.2018)