Místo u moře

Sranda, že v cca rovnakom období prichádzajú do kín dva americké filmy, ktoré predstavujú absolútny protipól ako kvality, tak toho, čo si predstavujeme pod pojmom typický americký film. Okrem MBTS mám na mysli samozrejme to sado maso pre teenagerky. Vykalkulovaná kravina bez psychológie (no nevidel som to, ale tak čo si budeme nahovárať) verzus mikroskopicky prepracovaný portrét vyprahnutého človeka. Preto porovnávam, pretože oba nemajú viac menej poriadny dej a aký to môže byť vo výsledku rozdiel. Inak teda MBTS má perfektne zmotivované časové skoky, čo som osobne vnímal ako poukázanie na to, že život má síce začiatok, stred a koniec, ale v konečnom dôsledku nie je nejakým súvislým príbehom a preto ani tento film nemá poriadny koniec. Ono kde ho v živote okrem smrti nájsť, že... (05.03.2017)

Takže ten mladý Affleck dostane asi Oscara za nič výnimočné. Hrať necitlivého, nekomunikatívneho človeka s kamennou tvárou, na to sa veľmi snažiť nemusel. To už jeho filmový brat Kyle Chandler ukázal viac. Nominácia Michelle Monaghan je ešte väčším výsmechom, tú tam skoro ani nevidieť, len sa raz rozplače. Film je pomalý a jediná citlivá pasáž trvá chvíľu, a to je tak všetko. Flashbacky do minulosti, ktoré mali čo to objasniť, boli sem tam mätúce. Nerozumiem ani koho to mohlo nejak extra baviť, ani koho sa baví pozerať na nejakého samotára, čo sa nevie začleniť do spoločnosti. A k tomu nesympatickému, vôbec som mu nedržal palce. Nijak ma to extra nedojalo, jedine čo za to stálo bola občas hudba. Celkovo úplný priemer. (16.02.2017)

Jsou věci, který nikdy v pořádku nebudou. Neznamená to ale, že proto svět sestává ze sekvencí smutných houslových partitur. Na Místu u Moře jsem si užíval nepřepjatost famózního scénáře a to, jak s ním spolupracovala kamera . Jak dala promluvit jednomu pohybu očí (nebo absenci pohybu); jak málo byla potřeba slova. (14.02.2017)

Čo na filme zaujme, sú herecké výkony - hlavnej a vedľajšej postavy. Casey Affleck, vypadá, že je lepší herec, ako jeho brat Ben, a taktiež, pozoruhodný výkon mladíka Lucasa Hedgesa, ktorý by mal mať pred sebou zaujímavú, všestrannú kariéru, len, aby sa nepokazil. Obidvaja si zahrali pokrvných príbuzných, keď Casey vystupuje, ako Lee Chandler, ktorý je strýkom Patricka Chandlera ( Lucas Hedges ), ktorému práve zomrel otec Joe ( Kyle Chandler ), ktorý bol bratom Leeho, takže Pat, je jeho synovcom. Nebožtíka si zahral Kyle Chandler, kde som sa trochu čudoval, že tento herec sa v skutočnosti volá Chandler, a aj vo filme vystupuje pod týmto priezviskom, kde aspoň meno, sa mu zmenilo. Pochválim aj civilný scenár Kennetha Lonergana, ktorý aj režíruje. Napísal a zrežíroval drámu o náhlej smrti člena rodiny, z ktorej sa budú odvíjať následné udalosti, ktoré protagonistu príbehu, tzv. donútili, aby sa vrátil do rodného mestečka, kde by sa najradšej, už nikdy VIAC v živote nevrátil. Prečo ? To sa budem postupne dozvedať, z častých flashbackov, ktorých je jednak veľa, popri tom množstve, začínajú byť rušivé a kazové + doplním, i nie príliš svedomitý strih a niekoľko zbytočných scén, ktoré mi na snímku prekážali, a tak som sa nakoniec odhodlal film ohodnotiť, tak ako som učinil. Tieto dve vlastnosti sa medzi sebou bijú, ale nakoniec zvíťazil zdravý rozum, v podobe ukážkových hercov, ktorí zo seba vydávajú úplné MAXIMUM, tak ako to činí Casey Affleck. Ten si zahral Leeho Chandlera, s povolaním inštalatéra, ktorému oznámia, že mu zomrel starší brat Joe. Vo svojom závete si želal, aby sa Lee stal opatrovníkom, jeho syna Patricka. Tým pádom prichádza do mestečka Manchester by the sea, kde nemá zrovna najlepšie spomienky... K dvom pánom, dopĺňam Michelle Williams, ktorá si zahrala Randi Chandler ( manželku Leeho ), aj ona, je na miniatúrnom priestore, intenzívna a presvedčivá. Podľa mňa, najlepšia a brilantná filmová sekvencia, je na policajnej stanici, kde Lee Chandler, vypovedá, čo sa odohralo... Až ma totálne ZAMRAZILO ! Je to v prvom rade FILM, ktorý k sebe potrebuje : múdreho a vnímavého diváka, ktorý má CIT pre POCHOPENIE druhých ľudí, a ich každodenné problémy, ktoré väčšinou prichádzajú samé od seba... (04.02.2017)

Ano nebudeme si nalhávat je to typická oscarovka viděno pohledem akedemiků. S pohledu žižkovského pepíka se jedná o poměrně nešťastný nepříliš přehledný způsob vyprávění (např. otec Leeho ? ) na druhou stranu musím přiznat, že mě ten způsob vyprávění přesně seděl do celkové atmosféry filmu. Co mě nesedělo byla houslová hudební vložka, to přesně film posunovalo do kategorie "musím získat nominačku" , ale snímek má i silný scény to ne že ne (policejní stanice ) a Casey mě přsvědčil, že herecky netragédí /scéna - dialogovka se ženou na chodníku/. Byly tam jak emotivní lomcováky, tak trošku natlákovka na pilku. (01.02.2017)