Čtverec

Je to výborné, ale trvalo mi dost dlouho, než jsem tomu přišel na chuť. 7/10 (16.10.2017)

Tenhle film je tak košatý, že jsem jej musela chvíli zpracovávat. Cristian je na první pohled úspěšný a uhlazený muž bez poskvrnky. Jako kurátor muzea se setkává s donátory z vyšší společnosti, kteří jsou ještě uhlazenější a zbaveni i těch nejmenších skvrnek. Jenže to vše je jen skořápka, pod kterou hnízdí pokrytci nejhrubšího zrna. Cristian je vystavován různým situacím a pomalu odhaluje svoji tvář. Jenže je to jen jeho tvář? Neodvracíme spolu s Cristianem příliš často oči od věcí, které nejsou pěkné? Je snazší zavřít oči, než pomoci druhému. Östlund svému divákovi nic nedaruje, pomocí úžasné kamery před něj hází indicie a nutí ho zamyslet se nad stavem současného světa, potažmo i sebe sama. Geniální hudba zvedá káravě ukazováček a posměšně vrací modernímu Evropanovi jeho prázdné žvásty o návratu ke křesťanským hodnotám. Po skončení filmu si můžeme položit otázku, kam až se posunul náš osobní práh (ne)citlivosti k ostatním. Mimochodem, šli byste na výstavě (ne)Důvěřuji lidem vlevo, nebo vpravo? Já vlastně ani nevím. (05.07.2022)

Dve a pol hodinová snobská komédia so zlatou palmou z Cannes, sama o sebe štvorhviezdičková, s jednou bolestne geniálnou scénou. Pravicový masaker, nie nastavené zrkadlo. Čumel som nato v Amsterdame na letisku, zronený, že kvoli prestupu nestíham coffee shop a vďaka opičákovi ani nebolo treba. (14.01.2019)

Kto má rád interpretačne otvorené filmy, kde každý záber môže mať komplikovaný metaforický význam, alebo vôbec žiadny, ten si príde na svoje. Štvorec je tak akosi menej ucelenejší ako komorná hra so štyrmi postavami vo Vyššej moci, zato ide o úplne odlišný film, čo je myslím v prípade dvoch nasledujúcich filmov jedného výrazného autora minimálne chvályhodné. Ak položíme ľubovoľný predmet bez umeleckej hodnoty do vitríny v múzeu, stane sa umeleckým dielom? Ak prídeme s filmom na festival, stáva sa z neho umenie? Prvá otázka je z filmu, druhá napadla iba mňa. Povinnosť pre milovníkov konceptuálneho umenia. (07.10.2017)

Tohle není film, ale umělecké dílo. (09.02.2018)

Štvorcu nemôžem uprieť, že ma zaujal. Zaujal ma od prvého momentu a aj napriek prepálenej dĺžke až do úplného konca. Tá nebesky čistá, no zároveň mierne znepokojujúca hudba mi znie v ušiach stále. Tak ako umenie samotné, aj Štvorec je kontroverzný, inovatívny a odvážny. Rieši témy, na ktoré sa možno dívať z rôznych uhlov. Navyše ma v ňom bavili spoločné prvky s inými minuloročnými titulmi, takže očividne niekoľko rôznych režisérov trápia podobné problémy (Zabitie posvätného jeleňa, Tri billboardy...). Na druhej strane, tak ako je umenie krehké, tak krehký je aj tento štvorec, ktorý ako celok nedrží pokope.Niektoré scény sú do deja vložené ako keby len tak mimovoľne, bez výraznejšieho zmyslu, iné ostávajú príliš otvorené. Režisér sa venuje niekoľkým dejovým líniám, ktoré dohromady tvoria nejednotné tvary a do štvorca sa nie a nie poskladať. Ruben Östlund nám arogantne predkladá svoje dielo a necháva na nás, ako sa s k nemu postavíme a čo všetko z neho prečítame. (12.03.2018)

Na môj vkus je "The Square" veľmi divným filmom. A okrem toho veľmi dlhým. Má podľa mňa dobré momentky a myšlienky, ktoré z neho vedia pretrvať, no reálne je tu aj kopec scénok a divných momentiek, ktoré som absolútne nepochopil. Nebudem zachádzať do spoilerov, no poviem, že občas som jednotlivým metaforám vôbec nerozumel a to si myslím, že viem sledovať aj artové filmy. Je tu vidno skvelú prácu s kamerou, hlavný hrdina je podľa mňa celkom okey. Ostatné postavy už si také pozitívum neodnesú, lebo sú buď divné, alebo otravné, alebo o nich absolútne nič nevieme, čo by im dokázalo dať nejaký kredit. Film miestami skutočne tápa, lebo absolútne neviem, čo vlastne chce povedať a akosi hľadá, čo za myšlienky by do jednotlivých scénok dali. No reálne nemám pocit, že sa to nejako výrazne so spomínaným štvorcom prepája a takisto nemám pocit, že by všetky časti nejako výrazne pomáhali k tomu, aby nám podali myšlienku filmu. Myslím si, že ústrednou hlavnou líniou je realita, že sme veľmi ignorantskí voči ľuďom, ktorí nás prosia o pomoc, alebo skončili na ulici alebo podobne. A mali by sme si ich viac všímať a byť ochotnejší pomôcť. Pekná myšlienka, ale nevykreslená podľa mňa dostatočne realisticky. Koľkokrát sme boli takýmito ľuďmi doslova obťažovaní? Doslova sa nám vnucovali a nedali pokoj. Alebo nás boli schopní prenasledovať až domov a podobne. Máte také skúsenosti? Ja áno. A človek potom už radšej zámerne od nich bočí, lebo nechce byť otravovaný a súčasne nechce zase niekomu naletieť. Problém je, že potom na to vedia doplatiť ľudia, ktorí skutočne môžu potrebovať pomoc, no film to nevykresľuje dobre na to, aby som to dokázal prijať za fungujúcu myšlienku. Lebo dokážem voči tomu oponovať. Ako som povedal, je tu dobrá práca s kamerou, vizuálne to má pár momentov a snaží sa to niečo priniesť, no reálne nemám pocit, že by to bol výrazný film, ktorý by ma zasiahol. A takisto sa niektoré veci dali spraviť kratšie. Hodnotenie: C+ (10.02.2018)

Zvláštny film. Možno príliš dlhý, ale mňa bavil. Rubenovi sa podarilo podať svoju myšlienku zaujímavým spôsobom. Jednotlivé scény fantastické, dohromady to trošku škrípe. Ako vždy má jeho film parádny vizuál, a tentokrát zvládol aj muziku na jednotku. Pomôžeš, a si okradnutý. Nepomôžeš, a práve vtedy bola tvoja pomoc potrebná. Ale nie vždy je to tak. Niektorí ľudia pomáhajú aj bez toho pomyselného štvorca, niektorým nepomôže ani ten štvorec, nepomôžu nikdy. 4,5* (07.04.2018)

Geniálně poskládané linky tvořící jeden příběh kolem Christiana. Je to děsně dlouhé, a pokud nejste intelektuálové, milovníci vytříbených technických filmových složek (skvělá hudba, trefná kamera) nebo nejste trpěliví, líbit se vám to ani náhodou nebude. Na tom zrcadle společnosti něco bude. Možná to není moc vidět s těmi žebráky (protože si myslím, že každý bohatý stát by dokázal vymyslet a promyslet systém, jak se s tímto problémem vypořádat), ale hodně je to vidět na té vernisáži z pravěkým člověkem. Na začátku tolik reakcí, pohybů celého těla a hlavy, a na konci strnulý pohled skloněných hlav, a kdyby tam nebylo pár lidí se selským rozumem, tak tu madam klidně vojede. Dost dobře ad absurdum hnané téma, které ale hyperkorektní společnost nepromíjí. Asi bych vyhodil toho malého kluka, a jinak to bylo dobré. (09.03.2018)

Účinná kritiky moderního umění , moderní společnosti, umění jako takového a lidské povahy. Je to krásně cynické plné ironie a absurdity. Scéna s divochem na večírku je skvostná. Švédská společnost je již 50 let hodně podivná. (21.09.2019)

Škandinávsky snímok, ktorý si zobral na paškál samotnú škandinávsku ( európsku ) spoločnosť, v neuveriteľných, i trochu zbytočných 2 a pol hodinách ide o prebytočne natiahnutý filmový čas, kde sú k dispozícii maximálne bizarné scény, najmä týkajúce sa Američanky s lingvistickým Dánom Christianom, a ten je i hlavnou postavou, egoistom aj narcistom, ktorého v jednom z úvodných záberov okradnú na akomsi, asi švédskom námestí, na ktorom istá žena vrieska, ako zmyslov zbavená, neznámy chlapík, akurát prechádzajúci sa medzi tými všetkými ľuďmi ponúkne svoju pomoc tej osobe, a taktiež osloví i Christiana, ktorý z toho množstva ignorantských jedincov, čo sú tam, sa podujme rýchlo a rázne zakročiť, a tým pádom čoskoro oľutuje tento moment, že chcel niekomu iba pomôcť... Onedlho sa zbadá, že nemá ani mobil, ba ani peňaženku, a keď prosí o to, aby si mohol z mobilu zavolať, zase panuje veľká neochota, nezáujem zo strany okolia. Mobil síce vypátra spolu s kolegom cez G.P.S. , vymyslia, že napíšu leták, vytlačia jeho kópie a roznesú ho v tej budove každému z jeho obyvateľov do schránok, aby sa ten dotyčný zľakol, pokakal sa, a vrátil, čo mu nepatrí... A to je prvotný reťazec udalostí, od ktorého je odvodený scenár. Inak, Christian je kurátorom múzea, ktoré pripravuje jednu netradičnú výstavu... / Hádam aj akýkoľvek človek z doby kamennej by pochopil, čo chcel svojim autorským filmom jeho režisér i scenárista vypovedať, pričom nerobí to úspornejším spôsobom, ale často tlačí na pílu, čo má až pomerne rušivý element, s príchodom emigrantského chalana sa táto myšlienka ešte viac prehĺbi, a samotný koniec vchádza do prázdna, je zvláštny, t. j. takéto nálady len tak neopadnú zo dňa na deň. / Postrehol som viacero „úsmevných scén” , ktoré prídu len tak z ničoho nič, sa vykryštalizujú, a vďaka tomu pôsobia uveriteľným dojmom. Claes Bang je ozaj výborný, pár prekvapení si tvorcovia prichystali takým tzv. lišiackym spôsobom, keď to vskutku od neho vôbec neočakávate. / Bohaté severské krajiny Európy sú v našich očiach nadmieru idealizované, keď skutočnosť nezodpovedá vsugerovanej predstavivosti, a o tom je aj Östlundov snímok. / K oscarom. Pozorujem to, čo som už postrehol na Erdmannovi, že sa taktiež jedná o dlhý film, s povestnými, absurdnými scénami, ale najmä s obsahom angličtiny, ktorá sa sem síce hodí, ale pre konečný dôsledok to bude pre ŠTVOREC znamenať neúspech na 90. udeľovaní zlatých plešivcov, pretože si na seba prilepil nálepku, ktorú má na čele i Toni... (22.02.2018)

Boli momenty, kedy som film hltala a bavil ma a tie sa pravidelne striedali s momentami, keď ma nudil a vyslovene otravoval. Týchto striedajúcich sa "momentov" bolo však nakoniec toľko, že neprevážil ani jeden. Vo výsledku je to potom síce určite miestami zamysleniahodné no napriek tomu málo presvedčivé dielo. (24.02.2018)

Znepokojivý film, akási sonda do multikultúrneho sveta plná pokrytectva, prehnanej korektnosti a posunutej umeleckej tvorivosti. Tieto aspekty zastrešuje postava kurátora múzea. Režisér Ruben Östlund vytvoril dielo plné silných momentov, ale v prepálenej stopáži dokázal silu vlastného filmu aj eliminovať. (21.04.2019)

Ak by išlo o poviedkový film, tak propagácia Štvorca by bola za 3* - tam rátam aj pseudo-opičiaka z plagátu, Elisabeth Moss za 4* - aj s jej skutočnou opicou, a napokon list zlodejom tiež za 4*. Jasné, že majú tieto príbehy spoločných menovateľov, no aj tak sa mi ich mozaika nezdala byť dostatočne prepojená. Čiže za celý film skôr tie 3*, ale len v prípade, že by sa naozaj jednalo o počin poviedkový. Zahrnúť však všetky tri udalosti do krátkeho úseku života jedného kurátora múzea je dosť absurdne zábavné, aby som naopak hodnotenie zaokrúhlil hore. (02.03.2020)

Né vždycky příjemné a celkem dlouhé pokoukání, které mi nejvíc přípomínalo průsečík Velké nádhery a Toniho Erdmanna. Östlund se totiž jednak pohybuje na té tenké hraně mezi kritikou a adorací snobského a povrchního života a umění a jednak také vystavuje své postavy značně trapným sociálním situacím. Obojí navíc zvládá docela s přehledem. Skvělou, pedantskou filmařinou estetizuje a podrývá vše potřebné, všechny ty hraniční momenty má skvěle odpozorované a s potěšením často ulpívá v situaci o něco déle, než je divákovi při sledování příjemné. Je pravda, že má trochu tendenci přebíhat od jednoho ke druhému, ale celkový zážitek z filmu mi to nijak dramaticky nezničilo. 7/10 (27.02.2018)

Cristian je na prvý pohľad charizmatický sympaťák, ktorý sa postupne prejaví ako privilegovaný hajzel s mnohými nepríjemnými vlastnosťami. Interakcia s chlapcom na schodoch bola veľmi napínavá a dramatická. Napriek stopáži som sa nenudila ani chvíľu. Od Östlunda som videla len Vyššiu moc, Štvorec mi sadol viac. A dosť som sa nasmiala, hoci asi ako jediná v tej minisále asi s dvanástimi divákmi. (Lumiere - 17.5.2018) (28.05.2018)

Nedivím se, že mi Čtverec doporučil jeden známý galerista. Je to film o umění, jeho hranicích, co je korektní, co už ne, kam sahají hranice přípustnosti a akceptace. Na hyperkorektnost možná Švédsko nyní skomírá a neví si moc rady, přestože má vládu opřenou o tvrdou pravici. Oceňuji originální nápady (výstavy, umělecké perfmormance, opice v bytě...). (13.05.2023)

Vzhledem k tomu, kolik film nasbíral procent, jsem pochopil, že zřejmě nepatřím do jeho cílové skupiny. Jsem totiž typický buran, který v hromadě stavebního materiálu nedokáže vidět uměleckou instalaci, ale rozhlíží se odkud přijede pan Lorenc. Moderní umění jde zcela mimo mě, takže mě sáhodlouhé debaty na toto téma uspávaly, situaci nepomáhaly ani záběry bez jakéhokoli děje (a že jich bylo), a aby toho nebylo málo, ani tady jsem se nevyhnul tzv. politické korektnosti. Hvězdička za kontroverzní klip, Olegova primáta a tvrdě pracujícího uklízeče. (23.06.2018)

Triafa sa to do dávno rozstrieľaných terčov. Presne, s gráciou, nezriedka priam nevídanou, ale aby to pohlo hranicami, zasiahlo cieľ, ktorý si doteraz nikto nevšimol, vnieslo do svojej výpovede nečakaný postreh či dokonca načrtlo nové perspektívy, tak na čosi také si to stále nedočiahne. Máme teda čo dočinenia s iba ojedinelým výkonom, ale nakoniec vďaka aj za ten. (17.04.2018)

Östlund má neuveriteľnú fantáziu. 4 x 4 je fascinujúci, ale i banálny zároveň. Chvíľami akoby politická objednávka zobrazenia súčasnej Európy... (10.10.2017)