Děvče ze sirkárny

Keď som si v júni tohto roku pozrel tretí Kaurismäkiho film, ktorý mi potvrdil, že s týmto pánom nenájdem spoločnú reč napísal som, že je pre mňa synonymom dopravnej značky: Stoj, daj prednosť iným režisérom! Neviem, či ma zlákalo 81 % alebo fóbia väčšiny užívateľov ČSFD z toho, že keď vidia film, ktorý sa im vyložene nepáči, neosloví ich, tak hľadajú chybu v sebe, lebo režisér je slávny, percent má film hodne, tak iba diváci môžu byť čudní, nechápaví. Dievča zo zápalkárne je podľa môjho dojmu všetkým iným než tým, čo sa píše v obsahu a väčšine komentárov. Na ďalší Kaurismäkiho film ma už nenaláka ani ponuka práce v zápalkárni. (27.10.2018)

Tichá ale účelová. Alebo veľká úloha Kati Outinen, ktorý si medzi nami naozaj zaslúžila. Kaurismäki teraz absentoval na divný humor, a nadhľad, ktorý podfarbuje tragédie jeho hrdinov a vybral sa cestou tragédie malého človeka v machinácií podvodov, klamstiev a nelásky. Malá filmová agitka ako sa tvorí zlo, bez toho aby sme hrdinku odsudzovali. Forma, tak typická pre celú jeho tvorbu je tu dodržaná. Od modrých stien prehnane zariadených bytov až po anglický jazyk v pesničkách - až na tú finálnu, ktorá je také uzavretie nad celým príbehom a slúži zároveň ako jeho zhrnutie. Na to, že to má toľko málo minút, je to kupodivu veľmi komplexné a významovo bohaté. (25.09.2014)

Achich ouvej, tohle je tak žalostný film... Tedy nemyslím žalostně špatný, ale žalostně smutný. Při jeho sledování mám podobný pocit, jako kdybych se měl smát u komedie o brutálním týrání nějakých roztomilých chlupatých a okatých zviřátek a po celou dobu si v duchu prozpěvuju s Johnem Lennonem: "Aaah, look at all the lonely people..." Božská Kati Outinen se svým nekonečně smutným čumáčkem je jako stvořená pro podobné šílené role v Kaurismäkiho filmech. Umí sice zahrát i mrchu, jak předvedla ve Stínech v ráji, ale ťunťovité buchty jí jdou ještě líp. To, jak trpělivě pracuje v monstrózní sirkárně, to, jak po osamělých večerech poslouchá cizí řeči v rádiu... A moc se mi líbí, že se sebou nenechá stále jen nevybíravě orat a ukáže taky nakonec svoje zuby - její pomsta chutná po jedu na krysy a já jí bezvýhradně žeru. Možná můj nejmilejší Kaurismäkiho film. (11.02.2015)

Príbeh hrdinky snažiacej sa uniknúť z pochmúrnej šedivosti reality do vysneného sveta svetla, ale namiesto toho sa dostáva do skľučujúcej temnoty. Dej tohto minimalistického, mlčanlivého filmu (s minimom  slov) prebieha v ponurom prostredí plnom neprívetivých ľudí, ktoré napodiv silne pripomína (bývalé) socialistické krajiny v danej dobe (žeby aj Fíni napáchli tým socialistickým závanom?). Dosť depresívna atmosféra tiahnuca sa celým filmom sa v závere preklopí do poriadne čierneho humoru.   "Čo to robí?" "Zabíja." "Fajn." (02.09.2022)

Minimalistický hodinový klenot. Nie je tu jedna scéna navyše, každá replika tu má svoje miesto (vrátane textov piesní). Mladučká Kati Outinen je so svojím výrazom outsiderky dokonalá v každej scéne. Ide o menej veselý počin než Akiho predošlé i následné filmy, ale aj tu dôjde na úsmevné pointy. Hrdinkinu záverečnú pomstu som si užil maximálne: víťazoslávne škrtnutie zápalkou asi nikdy nebolo sladšie (a to sa ani nemusí konať žiaden výbuch). PS: Potešil plagát Bogarta a Bacallovej vo vestibule malého kina. (01.11.2023)