43 Years of Bratislava Metro
Obsahy(1)
Kritika dopravy v hlavnommeste, komunálnej politiky a jej princípov na príkladenedokončenej stavby metra, z ktorej do dnešných dní ostal iba 300 metrovdlhý tunel. Spoveď o tunely a v tunely všetkých bývalých primátorov Bratislavy a hladanieprincípov, ktoré sú nielenprekomunálnu politiku príznačné. (Festival študentských filmov Áčko)
Recenze (1)
Trefné zdokumentovanie utópie bratislavského metra. Vďaka nej bola zničená osada Janíkov dvor v Petržalke. Ostali prázdne časti betónových tunelov, v tieni ktorých sa slovne prebíjajú ponovembroví primátori hlavného mesta, s poukázaním na chyby tých druhých. Hádky o metre pokračujú na mestskom zastupiteľstve. Kocúrkovská povaha reálneho výkonu verejnej moci za socializmu i kapitalizmu odkryla nepríjemnú pravdu: slovenské hlavné mesto ostáva bez metra. A tak to asi aj ostane. Hoci pekné plány, vízie a štúdie existujú. Nepriechodnosť plánov podporujú páni z investorského úseku mesta, argumentujúci nasledovne: "Za socializmu som pozeral na stovky miest v ZSSR, ktoré mali do 500 tisíc obyvateľov, väčšina z nich nemala ani trolejbus"; alebo: "Keď sem prišli odborníci na obhliadku mesta, vrtuľník musel lietať nízko nad mestom, aby to vyzeralo, aká je Bratislava veľká. V skutočnosti vzhľadom na počet obyvateľov nepatrí medzi trpaslíkov. Spomenie sa i podpis memoranda medzi sk vládou a spoločnosťou Hyperloop Transportation Technologies, o výstavbe vákuového vysokorýchlostného tunela. Otcom myšlienky je americký vizionár Elton Musk. Dohoda sa podpísala v roku 2016, na jej základe malo byť vybudované prepojenie medzi Bratislavou, Brnom a Viedňou, neskôr i Prahou. Poznámka: O dva roky neskôr (2018) sa Slovensko na memorandum úplne vyprdlo. S odôvodnením, že na projekt nenašlo vhodné pozemky plus, že spoločnosť Hyperloop často menila technologické podmienky. Odôvodnenie vypracoval expert na všetko povolaný - podpredseda vlády SR Raši a jeho vysokoodborný úrad. Dnes hviezda novej strany Hlas, čo má spasiť Slovensko a v prieskumoch vedie. Čisté Kocúrkovo. Trefné vystihnutie zaprdených slovenských pomerov, malomestskej závisti, uprdeného konzervativizmu, tmárstva a márnomyseľnosti opísal Ján Chalupka už v prvej polovici 19. storočia v komediálno satirickej hre, publikovanej prvýkrát anonymne v roku 1830 česky pod názvom Kocourkovo anebo Jen abychom v hanbě nezůstali. Príliš veľa sa nezmenilo. Dokladom je práve príbeh bratislavského metra. ()