Chatrč

Film určite nie je určený militantným ateistom a vyznávačom toho, že sme nič len hlina, po nás už nič nie je a vlastne žiadna spravodlivosť neexistuje. Ale na druhej strane nie je určený a priori len kresťanom, vychutnať si ho môžu aj všetci fanúšikovia filozofie a rozjímaní nad tým, ako to vlastne v živote je. Veľmi silná je tu hlavná myšlienka odpustenia a neposudzovania. Tento snímok svojou formou nedáva veľmi na výber. Buď ho budete uznávať ako prínosný, alebo ho pošlete priamo pod zem. Nie je nič medzi tým. Film je plný duchovna, múdrostí, možno nie pre každého, ale prináša v návale vo filmoch večne opakujúcich sa tém niečo nové. (20.06.2017)

Film je na figu, ale pointa je perfektná. Kto sa chce zasmiať, nech mi odpustí.. Odpustenie. Odpustenie je najväčší zázrak, lebo v podstate odpustíme len pár krát za život. Niekto ani raz, aj ked tvrdí, že odpustí. Skoro všetko je len hra, na ktorú sa zabudne.Stav kľudu je stav zabudnutia.Všimnite si, koľko ľudí chodí malátnych, bez energie, v letargii, smutných a zubami škrípajucich, zmätených.Ktosi je taký, že všetkým odpustí, vyhasne a spraví to ako Kurt Cobain. Kde je pozitívna iskra a elán, aký mal trebárs Karel Gott? Kde sa stratila česť a cnosť, ktorá vyzývala hrubiána na súboj na život a na smrť? Čo sa to, kurva, robí? Občas to tušíme.Kognitívnymi funkciami si síce myslíme, že odpúšťame, ale je to stav kľudu, ktorý vtedy nepozná realitu a povahu hriechu. Všetko je to rádoby. Človek zabudne na to, ako sa cítil, ked si s niekym nerozumel. Ako náhle stúpne v našom mozgu hladina neurotransmiterov a dostávame na veci iný uhol pohľadu, meníme názory. Ide o to, ako sa cítime. Je to prirodzene. Mozgová neuroplasticitída v našom mozgu zapríčiňuje v našom chápaní zmeny a upravuje si pamäť a my sa len domnievame. Stávame sa optimisti nie realisti, možno naopak....V skutočnosti vieme prt, ako sa veci majú.Začneme myslieť na niečo iné, dalo by sa povedať, že ľahšie odpustíme.Lebo sme kľudný. Klamárovi uveríme skôr ako tomu, čo vraví pravdu, to je dokázané.Lebo mozog nechce trpieť. Ak je svet postavený na klamstve, čo je potom skutočné? Zdravý stred medzi id, egom a superegom je veľmi tenký a medzi nimi je veľa medzi nebom zemom a peklom.Jeden americky vrah, zastrelil a postrelil niekoľko desiatok ľudí a vo svojom dopise na rozlúčku napísal, že chce, nech mu skúmajú mozog. Našli mu nádor na amygdale. Prepája pamäť a emócie. Dalo by sa povedať, že vytvára charakter. Cítite to? Keby sa vás pokúšal zabiť, možno by sa vám uľavilo, že za to nemohol. Amygdala sa poškodzuje trebárs, ked človek klame.Spýtal by som sa aj, či je väčšia cnosť vravieť pravdu alebo klamať, ale je to na dlho..skrátil by som to tak, žéééé..je dokázané, že ked si vo vzťahu oponenti niekedy zvýšia ton hlasu, vzťahu to prospieva.ked je to na základe férovosti. Možno to poznáte..akoby ožijete..a vtedy vnímate aj iné uhly pohľadu a spoznáte, ako je všetko falošné a prehnité.Moc prehnité...a inokedy je všetko super, tak kde je pravda, v ktorej piči vyjebanej?!! Prepáčte, nechal som sa uniesť. Zrkadlove obrazy, teorie opaku. Pohlcuje nás zlo, a vtedy vypadá všetko super, alebo ked je nám zle, je v nás príliš veľké dobro? Netreba radšej sa zdvihnúť a prefackať vinníka pokým daný hriech neoľutuje? A poriadne ho nakopať do tej riti...táto doba je plná paradoxov. cnosti vymizli, milenky neverné, všetko je na piču, no odpusť! V podstate je známe, že evolúcia vytvorila človeka tak, že prežíva slastné pocity pri dobrých sociálnych vzťahov a odpustenie v dnešnej dobe..... Najradšej by som odpustil všetkým, myslím to vážne..ale som slaboch! Lebo neviem pochopiť, aký som aj ja kokot! (02.05.2020)

Sam Worthington exceluje ve velmi zajímavém snímku...Musím dát pět, protože mě to dojalo. Film je naprosto skvělý do doby, než se Mack ocitne v chatrči společně s Bohem ve třech osobách. Potom je to trošku zvláští, ale pokud příjmete způsob vyprávění i tato část se Vám bude líbit. Mack prožívá nejhorší noční můru každého rodiče- jeho dcera je unesena deviantem a následně patrně zavražděna (její tělo se nenajde, o to je to ale horší, protože nemůže být řádný pohřeb v rodině silně věřícího Macka). Pak se stane něco zvláštního, dostane dopis od Boha- a na vývu reaguje. Taky začíná zcela jiný příběh o pochopení, odsouzení a odpuštění, kterým si Mack musí projít. Musím říct, že jsem souhlasil s každým jeho názorem- Ano, Bůh je vinen. Bůh není dobrý, proč to dopustil a podobně...Postupně však začíná chápat, že nic není černobílé a začíná znovu žít. Konec už klasika hraje na city...Popravdě nechápu nízké hodnocení, film je velmi hluboký- sice místy působí infantilně (možná i trochu sektářsky), ale to vůbec nevadí...95% (01.08.2019)

Keďže som čítal knihu, vedel som do čoho idem. Mal som pochybnosti o tom, či sa táto kniha dá spracovať ako film (navyše viac ako dvojhodinový) a dopadlo to presne podľa mojich očakávaní. Priemerný film s peknými momentami a myšlienkou, pre ktorú nemusíte byť kresťan, aby ste ju pochopili. Jednoducho, žiť minulosťou a zožierať sa niečím, čo nemôžete ovplyvniť, vám nijako nepomôže. Odpustiť vrahovi svojej dcéry je možno silná metafora, ale aspoň to v divákovi viac rezonuje. Ďalší z dôvodov, prečo som tomuto filmu neveril, bolo obsadenie. To sa mi aj potvrdilo a väčšina postáv bola nesympatická a ani k Mackovi v stvárnení Sama Worthingtona som si nejaký vzťah neutvoril. Zachraňovala to aspoň Octavia Spencer v úlohe Boha. Taký Morgan Freeman v sukni. A najmä vďaka nej sú to aspoň tie tri hviezdy. Na záver pochválim aj hudbu, ktorá pekne vystihovala atmosféru filmu. (15.04.2017)

Po filmech o pomstě a odplatě tady máme zase film o tom druhém konci, odpuštění. Knihu jsem sice nečetl, ale zřejmě dalo práci ty obrazy dát na plátno. Natočeno je to profi, věcí k zamýšlení je tam taky spousta. Ono asi bude rozdíl, když se na to dívá věřící člověk. Pro ostatní to může zahánět takovým tím Njů Ejdž feelingem a může se kapánek ztrácet, nudit či mít naopak odpor co se týká odpuštění. To, že Bůh je zde zobrazen jako žena, jsem nijak negativně nevnímal, spíše naopak jsem viděl ten charakter, který vyjadřuje. To stejné u Ježíše a posledního z Trojice, Ducha Svatého. No jo, točit takové filmy o odpuštění a víře, je dneska trochu nevděčná práce. Pro mě zase film, který nejblíže vyjadřuje principy odpuštění. Ne jenom člověk člověku, ale vůbec, odpuštění Boha k nám lidem skrze Jeho syna. (17.06.2017)