Nostalgie

Názov filmu dokonale vyzdvihuje jeho náladu. Mne to prišlo ako taká filozofická rozprava nad materiálnymi vecami, lipnutí na nich a citovej väzbe k nim. Páčila sa mi scéna ku koncu filmu, ked' sa Jon Hamm prechádza po prázdnom bazéne, kde na jeho dne je len kopa suchého lístia opadaného zo stromov. Perfektne to bolo dofarbené takou smutnou muzičkou. Vtedy bolo silno cítiť posolstvo filmu, ktoré mi bolo však nejako ukradnuté, kedže sa týkalo úplne cudzích ľudí, ku ktorým som nepociťoval nič. Po filmárskej stránke výborné, po dejovej...No, treba na to mať náladu, byť nastavený v správnej duševnej pohode. Tento film hocikto nedá na jeden záťah. (19.09.2018)

Môj odhad je, že tento film väčšina ľudí neuvidí. Nemyslím si, že to nemá chyby a dokonca sa priznám, tak niektoré časti sú veľmi nudné a plné veľkého množstva dialógov. A okrem toho mám pocit, že "Nostalgia" má dokopy3 rôzne príbehy, ktoré sa nám akosi postupne spojili. Alebo koniec prvého odštartoval druhý. Je to trošku zvláštne. Vždy sa sústredenie filmu presunie na inú postavu. A potom môžeme len rozmýšľať, čo sa odohralo ďalej v tých ostatných príbehoch. Pretože sotva postavy spoznáme, tak po čase ich už vôbec neuvidíme a miesto toho sa dej začne sústrediť na niekoho iného. Kto nám do príbehu nejakým spôsobom vstúpil. Mňa to nejako výrazne neiritovalo, lebo som spoznal viacero postáv a viacero príbehov. Koniec koncov, ako ešte na začiatku povie Daniel Kalman - "Nikdy to nie je to isté. Možno som jeden z mála, kto sa vo svojej robote vždy dozvie niečo nové." A tak pôsobí aj tento film. Napriek tomu, že ho to trošku rozbíja, dokážem mu to celkovo odpustiť. Myslím si, že v prvom príbehu to svoju myšlienku len jemne naznačí, v druhom sa do nej trošku viac dostaneme, no reálne to na nás vyplynie až v poslednej časti, ktorá je podľa mňa aj najsilnejšia. Sú tam veľmi dobré myšlienky a najmä sa myšlienka filmu posunie aj trošku ďalej. Bez toho, aby som spoiloval to skúsim povedať takto. "Nostalgia" je film, ktorého ústednou témou je hodnota vecí. Nielen materiálna, ale aj sentimentálna. Všetci máme v dome rôzne veci, ktoré nemajú dokopy žiadnu hodnotu a je to dokopy len odpad, ktorý sa postupne zbiera. No pre nás to hodnotu má. Duchovnú. Sentimentálnu. A nevieme sa tých vecí vzdať, lebo majú v sebe veľa spomienok. Lenže nie je to len o hodnote a spomienkach z vecí. Ale aj o hodnote a spomienkach na ľudí. Pretože nikdy nevieme, kedy nastane koniec. A treba v tom nájsť tú hodnotu. Lebo raz to bude to jediné, čo nám ostane. Spomienky. A predmety, v ktorých sú obsiahnuté. Takže aj keď si nemyslím, že ide o super silný film, tak jeho posolstvo minimálne dokážem veľmi oceniť a má veľmi dobrý a smutný záver. Mne to stačí. Som rád, že som film videl, ale nemyslím si, že by som sa tým asi bol schopný pretĺcť znovu. Na to je film trošku moc dlhý a tie nudné časti sú skutočne nudné.Hodnotenie: B (02.09.2018)

Plačkoidní žvást o ubrečenejch lidech, co dělají zoufalé činy a dotoho všeho piánko jakože smutek, ale nuda spíš. (18.03.2023)

Není těžké pochopit, oč autorům šlo. Je to vlastně podobná úvaha jako v Blade Runnerovi, jen roztahaná do dvouhodinové stopáže. Co dělá život člověka jeho životem? Jeho vzpomínky, zvyklosti, věci, které mu dělají radost, lidé, kteří ho mají nebo které má rád on? Když shoří dům, zmizí to všechno? "Předměty, které máme kolem sebe, jsou to, co nosíme ve svém srdci?" S myšlenkou (myšlenkami) na toto téma nemám problém, ale podání toho všeho je mizerné. Nejenom, že se cca každou půlhodinu skočí na jiný příběh jiné postavy, ale celé je to zabalené do tak mizerně nostalgického hávu, že místo úvah na téma koho a co máte rádi a proč, byste nejraději šli hned skočit z mostu. Přitom pokud mohu soudit ze své zkušenosti, podobné vzpomínky a memorablie přinášejí i radost, úsměv, pocit něčeho hezkého, ne jen nostalgické plačky, jak je to podané zde. Takže s bídou tři hvězdy, vidět podruhé to nemusím, ačkoliv pár zajímavých myšlenek, tak jedna za půl hodinu, zde zazní. (29.08.2023)

Film s extrémne pomalým tempom o predmetoch, ktoré sú ľuďom drahé, tomu sa venuje prvá polovica filmu a o milovaných ľuďoch, čomu sa venuje druha polovica. Mne sa najviac páčila časť kde sa riešila hodnota loptičky, zvyšok filmu sa utapa v depresii. Zaujímavé je tiež, že film nemá ani hlavnú postavu, vždy sa predstaví niekto nový a naňho sa prenesie dianie. Nálada je smutno nostalgická a film vyžaduje divákovu trpezlivosť. (14.02.2023)