Obsahy(1)
Jase (Joshua Winch) svojej dcére príliš neveril, keď mu rozprávala o tom, že k nej do izby často chodí akási osoba. Otecko si myslel že ide o imaginárneho priateľa. Keď však pred jeho vlastnými očami dcéra zmizne, pochopí, že ide o prácu démona. Zúfalý otec sa rozhodne pre ešte zúfalejší čin - vyvolá iného démona. Má totiž plán, ako získať milovanú dcérku späť. Ten však podľa jeho predstáv vôbec nevychádza... (beso74)
(více)Recenze (3)
Okrem toho, že sa jednému magorovi zjavovali démoni, by som k obsahu filmu nedokázal povedať vôbec nič. Je to démonické, mierne experimentálne a nízkorozpočtové. Keďže to podľa mňa ani nemá scenár (o normálnom deji nehovoriac), bolo to pre mňa dosť ťažko sledovateľné. Napriek tomu si myslím, že na isté aspekty má režisér talent - celkom dobre pracuje s atmosférou, hudbou a zvukmi, dokonca aj niektoré masky boli až pekelne pôsobivé. Aj keď mizerná, roztrasená kamera tomu veľmi nepridáva na kvalite. Keď beriem do úvahy, že film nakrútili za smiešnych 15.000, tak to bolo vlastne celkom dobré. ()
Michael Crum je hororový rejža, ktorý svoj záujem o žáner a jeho pretvorenie do filmovej podoby, veľmi prežíva. V podstate je to len dobre, pretože točí nie náznakový horor, ale jeho čistokrvný prednes. Tento jeho počin je ukážkou jeho štýlu, kde trepe všade všetko, čo ho napadne a kde čo všetko videl. Nudiť som sa nudil, pretože príbeh nieje nič moc a ani strašenie príliš neoslňuje, ale niektoré obrázky stoja za to a aj snaha o dodanie produktu pre žánrových fanúšikov. ()
Výhodou nízkorozpočtového hororu je skutočnosť, že si to môže skúsiť natočiť takmer každý, kto o to má záujem a tak z ničoho nič prichádzajú na svetlo sveta také skvosty ako Dementia 13, Blair Witch Project či Paranormal Activity. Na druhej strane nevýhodou je, že sa o to môže pokúsiť fakt ktokoľvek, napríklad aj taký Michael Crum, ktorý zosmolil niečo s tak symbolickým názvom (Upadnúť do nemilosti), čo má obrovský problém držať pokope a byť vôbec dopozerané. Chaotický dej sa snaží skombinovať prvky Klubu bitkárov s Exorcistom, výsledkom toho je dojem, že niekto z nás, buď tvorcovia alebo ja, fičia na nejakej neznámej droge pohrávajúcej sa s vnímaním reality. Divák sa v deji miestami stráca, inokedy sa zas stráca audio (pery sa pohybujú ale hlas nevychádza), a stratil sa aj človek, čo bol zodpovedný za zvuk, ten počas celého filmu kolíše a miestami sa mení na hotovú katakóniu, rôzne zvuky a pazvuky namiešané bez ladu a skladu prehlušia vyslovované slová. Ale aby som len nekritizoval, sledovanie filmu mi poskytlo hrejivý pocit, že som lepší ako Chuck Norris, ten zabehol dvanásťminútovku za 10 minút, ja som pozrel 84 minútový film za hodinu.. ()