A dýchejte klidně

„… a dýchaj pokojne“ je film zaujímavý, tempom vyrovnaný a aj preto (aspoň pre mňa) neskĺzava k nude, ktorá sa pri podobných filmoch neraz dostaví. ___ Za nosný motív filmu považujem motív klietky, klietky fyzickej, doslovnej (klietky, ktorú vidíme pri kúpe mačky, cez mreže ktorej, je Lara príznačne (viď nižšie) snímaná; ďalej sú to väzenské mreže do ktorých sa Adja dostala; spomeňme si aj na niekoľko plotov) rovnako ako aj klietky skôr abstraktnej povahy – klietka ktorá drží Adju od jej príbuzných a klietka dlhov, do ktorej sa dostala Lara a nedokáže sa z nej vyslobodiť. ___ Hlavné postavy spája: ich zďaleka nie ideálna situácia; sú slobodné matky; pocit že môžu natrvalo prísť o svoje dieťa. U diváka ma teda vzniknúť (až osudový) pocit paralel medzi ústrednými postavami a podobnosť medzi nimi sa snažia tvorcovia umocniť aj prvkami nedôležitými pre naráciu, ako je napríklad (vlastne je to možno len jediný príklad) ich sexuálna orientácia (ktorá je homosexuálna/bisexuálna) aj preto pôsobí ich „neobyčajná“ náklonnosť, pre pohlavie im vlastné, trochu nadbytočne (a to konkrétne len u Laury, u Adjy to slúži ako zdôvodnenie jej odchodu z krajiny). Inak, kto by bol povedal, že aj mačka bude zúročená ako hnací prvok deja, keďže figuruje ako dôležitá pre stret hlavných postáv. ___ „… a dýchaj pokojne“ demonštruje aj určitú iróniu života, kedy matka (Laura), ktorej dieťa bolo niekedy v minulosti (ako nám je naznačené) odobrané, spôsobí druhej matke (Adja) v podstate rovnaký problém. Adja naopak, zachráni Lauru od toho aby jej dieťa bolo opäť odobrané. Ak sa teda možno pýtate čo prinútilo Adju „vziať drogy na seba“, odpoveďou je materský cit spojený s empatiou. Koniec (v rámci „pochmúrnych indie drám“) sa môže zdať trochu happy (opakujem, aj to iba pre očakávania spojené s týmto typom filmov), ale na druhej strane prečo nie? 85% (20.06.2018)

Tichý a klidný film bez dramatických momentů. O to tady ale nešlo. Tady někdo chtěl ukázat, jakým směrem směřuje současná Evropa a donutit diváka přemýšlet, jestli jsou přistěhovalci obětní beránci. To nejsou ani náhodou a filmu dám čtyři pecky jen za obě hlavní hrdinky, které svoje příběhy sehrály výborně. (15.05.2019)

Dejový rámec s originálnym námetom bol výborný a plný potenciálu. Len škoda, že to točili Islanďania, takže dej pôsobí lyricko-chladne a dialógy sú veľmi biedne. A pritom, presne tento námet aj s príslušnou spleťou osudov, mal vynikajúci potenciál na to, aby z toho vznikla parádna sociálna dráma s kvalitným spádom a psychologickým rozmerom. Nuž, akosi nedokážem prísť islandskej kinematografii na chuť :( 2* (16.09.2021)

Pomalá dráme bez silného príbehu, aj keď sa ním snaží byť. Politickokorektná propaganda. Naozaj nás je heteresosexuálov už len 50%. Lebo tak to podľa filmov vyzerá. Snaha o nenápadnú tlačenku je už do očí bijúca. Podobne sa tu narába s témou utečencov a migráciou, všetci sú chudáci a my sme povinní sa o nich postarať. Pomáhať ľuďom predsa treba, ale najlepšie v krajine ich pôvodu. Lenže už aj tento racionálny názor je už v súčasnosti považovaný za fašistický. Ale nech sa páči, Island je veľký, tak Sudánčania hor sa tam! Len aby vám nebola zima. (29.05.2019)

Pitomé sociální porno (chudá single matka, státní správa, uprchlice, drogy, homosexualita), které sbírá scénáristický berličky jak Pokémony. Babetida Sajdo je redukovaná na pouhý nosič útrpných výrazů, lidi se náhodně potkávaj, jako by celej Island měl na šířku padesát metrů a pořád se kolem potuluje blonďatej fracek, který rozdává trefné příměry na počkání. "A kdo rozhoduje, že ty kočky mají žít v klecích?" Bože! (08.04.2019)