Skutečná hra o trůny

Dokument, ktorý je obohatením pre záujemcov o históriu, ale aj študentov, pretože je veľmi podrobný a často dosť neprehľadnú situáciu v náboženských vojnách vysvetľuje dopodrobna. Takto to vyzeralo v histórii. Nejakí mocipáni navzájom intrigovali a vraždili sa len pre nejaké územie, istú prestíž, nejaké tituly. Dozvieme sa zaujímavosti aj takého rangu, ako že titul rímskeho cisára bol taký prestížny, že na jeho doslova zaplatenie nemal ani najväčší kráľ, a tak si museli požičiavať závratné sumy a tie potom platili poddaní. Alebo že v storočnej vojne bolo následkom bitiek a iného sužovania, ako moru, tak málo pospolitého ľudu, že nebolo v podstate komu vládnuť a od koho vyberať dane. (26.02.2021)

Vymretie Kapetovcov v roku 1328 znamenalo skorý nástup storočnej vojny, ktorá urobila z Angličanov a Francúzov nepriateľov na život a na smrť, čo politicky platilo až do 20. storočia. A vlastne dodnes to je len kamarátstvo na oko, jeden nemá rád druhého. Prvá čas skutočných Hier o trón nám dopodrobna popisuje to, že Angličania mali skrze francúzsku vlčicu Izabelu skutočne väčšie právo na trón ako Francúzi (tie rodinné väzby tam boli vzájomne príliš veľké, nie je tu ale napríklad popísané, že v skutočnosti sa aj na anglickom dvore bežne hovorilo francúzsky, čiže nešlo vôbec o národnú vojnu). Nasleduje podrobný popis bitky pri Kresčaku (1346), nezabudlo sa ani na nešťastného českého kráľa Jána Luxemburského, ktorý sa svojou slávnou smrťou (alebo skôr samovraždou) stal legendárnejším než čímkoľvek, čo vykonal predtým. Pikoškou je, že dlho po tejto bitke sa dlhšie nebojovalo aj preto, že následkom vojen a iného sužovania, ako moru, bolo tak málo pospolitého ľudu, že nebolo v podstate komu vládnuť, ale aj, čo je hlavné, od koho vyberať dane. Takto si nám kraľovali chlapi v zbroji v zemi duchov. Boje však ustali len na istý čas. Ďalšia bitka pri Poitiers (1356) pripravila Francúzsko aj o kráľa, za ktorého museli zaplatiť výkupné vo výške na dnešné peniaze niekoľko miliárd libier. Bolo však jasné, že ešte nie je všetkému koniec. Mier v Bretigny (1360) bola len francúzskou prípravou na pomstu. A z ďaleka sa na to prizeral hladujúci ľud. (24.02.2021)

Na trón nastúpil ako Karol Milovaný, no história si ho pamätá ako Karla Šialeného. Niet divu, keď mu v 24 rokoch preskočilo natoľko, že si myslel, že je stvorený zo skla. K všetkým potupám, ktoré sužovali Francúzske kráľovstvo sa tak pridal aj pochabý kráľ. Nádej na lepšie zajtrajšky vzbudilo až sedliacke dievča, Jana z Arku. Táto časť je menej prehľadná ako prvá, no doba bola už taká. (24.02.2021)

Storočná vojna sa skončila, no intrigy pokračujú ďalej a Anglickom zmieta Vojna ruží. Časť sa však orientuje aj na Francúzsko a vládu Ľudovíta XI., ktorý priniesol svojej krajine vytúžený rozvoj a zanechal ju ako európsku veľmoc. Aj táto časť nám dokazuje, že v dejinách bolo na kráľovskom tróne viac degenerátov (Henrich VI. Anglický) ako inteligentných ľudí a že kto mečom žije často aj mečom zhynie (Karol Smelý). Zaujímavosť: Vo Francúzsku bol odovzdaný prvý zásnubný prsteň v histórii (oficiálne sa rozdiel medzi snubným a zásnubným prsteňom objavil až v roku 1563 po Tridentskom koncile), ktorý poslal Maximilián Habsburský Márii Burgundskej (1477), a napodiv to bolo harmonické láskyplné manželstvo. Lenže Mária necelých päť rokov a po troch deťoch zomiera už ako 25 ročná po páde z koňa. (25.02.2021)

Karol I. Habsburský je jedným z najväčších kráľov histórie. Raz príznačne povedal: „Nad mojou ríšou Slnko nezapadá.“ A bolo tomu naozaj tak. Bol kráľom Španielska, arcivojvodom rakúskym, kráľom a neskôr cisárom rímskonemeckým, vojvodom burgundským a vďaka španielskym kolóniám ovládal i územia v Amerike. Celkovo bol vládcom nad oblasťami o rozlohe cez 4 mil. km². Vo Francúzsku v jeho časoch vládne tiež veľký kráľ František, no a v Anglicku iný velikán - ťažko povedať či len v dobrom - Henrich VIII. Renesancia kvitne na európskych dvoroch a objavuje sa reformácia. Veľmi rušné dejinné časy. Pikoška: Titul rímskeho cisára bol taký prestížny, že na jeho doslova zaplatenie nemal ani ten najväčší kráľ. Lenže pre prestíž bol ochotný sa zadlžiť, veď nech to poddaní splácajú. A tak si František i zavolal k sebe najbohatšieho muža Európy Fuggera, od ktorého si požičal na dnešný prepočet 45 miliónov libier na podplatenie voliteľov (kurfirstov). Onedlho sa o týchto praktikách dozvedel i Karol V. a ten si k sebe zavolal toho istého Fuggera a požičal si dokonca 70 miliónov libier. Výsledkom bolo jednohlasné zvolenie Karola za cisára. A pár ľudí sa dobre nabalilo. (25.02.2021)

Nenávisť protestantov voči katolíkom a naopak sa rozrástla do najvyšších miest a tak sa spúšťajú náboženské vojny. Ale aj katolík vie poriadne nenávidieť katolíka, a tak francúzsky kráľ Henrich II brojí proti Karlovi V. a neváha sa pri tom spojiť s protestantskými kniežatami. V Anglicku Mária Tudorová ako katolíčka vraždí heretikov, po jej smrti Alžbeta razí presne opačné garde. Ale tu prichádza do hry aj ďalšia Mária, tentoraz Škótska a dámska partia sa tak môže rozohrať naplno. (25.02.2021)

Pokračovanie dámskej jazdy: Alžbeta Anglická vs Mária Škótska (a už aj Francúzska). Henrich II. spáva s o dvadsaťročnou staršou milenkou Dianou de Poitiers (mala už 60 rokov, no vraj stále bola krásna) a na jeho manželku Katarínu Medici to nepôsobí dobre. Na Henrichovi sa čoskoro vyplní Nostradamovo proroctvo, ktoré nikdy potom už nevyšlo tak jasne a zreteľne. Jeho smrťou sa dláždi cesta k najhorších náboženským vojnám, aké Francúzsko kedy poznalo. (25.02.2021)

Nenávidená cudzinka Katarína Medicejská vládne Francúzsku a snaží sa o zmier medzi náboženskými stranami, no obráti sa to v ešte väčšie zlo. V Anglicku sa vedie boj Mária Stuartová vs Alžbeta I. Vo Flandrách, Flámsku a v Nizozemsku dochádza k obrovskému prenasledovaniu, čo vedie k revolúcii. (26.02.2021)

Neprehľadné vyvražďovanie vo Francúzsku pokračuje a vyústi do krvavej svadby, ktorá ale náboženské vojny ani zďaleka neukončí. Ako jeden z pozorovateľov udalostí zaznamenal: „Kým v minulosti ľudia nepočuli o vražde viac ako desaťkrát za život, dnes neprejde ani pár dní, aby sme nepočuli o zločine tohto druhu... Vo Francúzsku sa stalo zvykom najímať si hrdlorezov, podobne ako si človek najíma kamenára alebo tesára...“ Bartolomejská noc mala po celej Európe obrovský ohlas. Španielsky kráľ vraj navzdory svojej povahe a zvykom celý bez seba skákal od radosti. Vo Vatikáne pápež Gregor XIII., inak autor nášho gregoriánskeho kalendára, tiež zabudol na šieste prikázanie Nezabiješ! a na oslavu tejto udalosti nechal vypáliť salvy z kanónov a po celom Ríme sa rozzvučalo radostné búchanie zvonov. Navyše nechal vyhotoviť pamätnú medailu pripomínajúcu túto noc a aby sa na udalosť nikdy nezabudlo, požiadal aj maliara Giorgia Vasariho, aby vyhotovil nástennú maľbu zobrazujúcu masové vraždenie ako katolícky úspech. Dodnes je táto maľba vo vatikánskych zbierkach. (26.02.2021)

Nový francúzsky kráľ Henrich III. bol iní ako jeho bratia. Okrem toho, že na rozdiel od nich ešte žil, vynikal aj bystrosťou i eleganciou. Bol však chabej telesnej konštrukcie a jeho organizmus bol taký slabý, že mohol piť len čistú vodu. Jeho telo nebolo schopné zniesť ani jeden pohár vína, vďaka čomu bol zas na druhej strane, ako jeden z mála kráľov, permanentne triezvy. Svoj čas ale netrávil prenasledovaním heretikov ako sa od neho očakával, radšej sa denne modlieval v kaplnke, aby následne šiel leňošiť do jeho komnát, kde si líhal so svojimi milencami. Lenže boje sa nechystali skončiť a za nitky ťahá z pozadia aj Katarína Medicejská. Všetko sa pomaly ale schyľuje k tomu, že nastane vojna troch Henrichov. Kráľ Henrich III. (umiernený katolík) sa spojil s Henrichom Navarrským (protestant), aby spoločne porazili Henricha de Guise (radikálny katolík). Laikovi to musí znieť ako zlý vtip. (26.02.2021)

Osud Márie Stuartovej sa pomaly spečatí a bude hnusne krvavý. Medzitým sa na mori rozhoduje, kto sa na dlhé stáročia stane svetovou veľmocou. Kráľa Francúzska vyhnali Parížania z mesta a nastolili si opozičnú vládu na čele s vojvodom de Guise. Takto vypukla posledná náboženská vojna vo Francúzsku, ktorá mala všetko vyriešiť a volá sa aj vojna troch Henrichov. Zapudený kráľ Henrich III. (umiernený katolík) sa spojil s Henrichom Navarrským (hugenot), aby spoločne porazili Henricha de Guise (radikálny katolík). Namiesto priameho stretu si kráľovský syn pomohol zákulisnými ťahmi. De Guisa vylákal a nechal zavraždiť, aby matke oznámil: "Teraz musím ísť na omšu poďakovať Bohu, že ma uchránil pred vojvodom". Avšak aj na neho čoskoro čakala dýka... (26.02.2021)