True Štúr
Obsahy(1)
True Štúr je „vizuálne príťažlivá dokudráma o pátraní po okolnostiach smrti Ľudovíta Štúra."
Autormi námetu a scenára sú Marián Prevendarčík, Michal Baláž a Zuzana Šajgalíková, ktorý kombinuje hraný dokument s animovaným filmom. Vizuálna stánka filmu je inšpirovaná estetikou filmu Sin City. V tejto provokatívnej kombinácii, ktorú vyjadruje i dvojjazyčný rýmovaný názov True Štúr, vidia tvorcovia príležitosť zložiť Štúrovi poklonu očami súčasnej generácie.
Film True Štúr sa odohráva počas jednej januárovej noci v Modre v roku 1856. Hlavnou postavou je tajomný Samuel Hronský (Robert Roth), postava vytvorená tvorcami. Hronský prichádza do Modry, aby sa zúčastnil Štúrovho pohrebu. Nejde mu do hlavy, že jeho priateľ zomrel tak nečakane. Rozhodne sa vypátrať, či ho niekto nezniesol zo sveta. Okrem množstva nečakaných informácií sa Hronskému podarí počas jednej mrazivej noci zistiť, že Štúr v skutočnosti nemiloval Adelu Ostrolúcku, že nebol homosexuál a že nezomrel násilnou smrťou (tri vžité novodobé mýty). Pravda je totiž niekedy nečakane jednoduchá.
Vo filme True Štúr nevystupuje postava Ľudovíta Štúra. Rozprávaním o Štúrovi bez Štúra sa pred našimi očami postupne skladá neobyčajný príbeh osamelého, nekompromisného a nenahraditeľného muža tak, ako ho videli jeho súčasníci. Všetky hrané scény, ktoré sú štylizované ako rozhovory, vychádzajú výhradne z historických prameňov. (STV)
(více)Recenze (34)
Keby to nebol Štúr a slovenská produkcia, tak určite by som dal len 3 hviezdičky. Áno, je to nové a netradičné. Nejednému divákovi tento netradičný počin urobí WOW efekt, no myslím si, že Slováci by pri inej konštalácii financií a predstavivosti dokázali o ich národnej ikone vytvoriť niečo oveľa hutnejšie a kvalitnejšie. Námet s neznámim Samuelom Hronským bol výborný a prepletanie hraných a kreslených scén mi nevadilo. Hlboký hlas Róberta Rotha a jeho špecifický vzhľad dotvoril toto tajomné čiernobiele divadlo. Prekážalo mi len pár zbytočných pasáži, ktoré sa mali dotvoriť inak. Autori sa dobre rozhodli pre takúto poloanimovanú a polohranú formu, lebo sa mi zdá, že momentálne na Slovensku nemáme herecké kapacity na to, aby si nejaký slovenský herec zahral Štúra. Posledný herec ktorý si ho zahral ako tak s noblesou bol pán Dušan Jamrich v seriáli Štúrovci. Ten mal vzhľad, výšku a hlavne hlas pre tie štúrovské rečňovanký. Jediný kto by to možno zvládol by bol Marek Majeský, ten je vysoký, má príjemný hlas a aj vekovo je zrelý. Neviem či by to naň nebolo silné kafé a ďalej by popri ňom trebalo aspoň ďalších desať hercov pre ostatných Štúrovcov. No ale to je už iný film. Táto dokudráma, ako rýchla informačná paleta o Štúrovi s humornými prvkami bohato postačuje, no nie je tam nič navyše, a to je trošku chyba. ()
Amíci majú Alien vs. Predator, Slováci Zay vs. Štúr. Neviem, čo z toho je lepšie. Rád by som vedel, čo mali tvorcovia za konzultantov-historikov (asi nijakých), ukazujúc éterickú Adelu Ostrolúcku ako Maďarku s veľkým M. V skutočnosti vedela lepšie po slovensky ako Štúr po maďarsky, keďže mu napr. prekladala zápisy z diania na uhorskom sneme v Bratislave. No čo, blbí Slováci. ()
Začnem tým najhorším, záverečným aktualizovaným dobovým songom. Až takto sa podbiedzať mladej hiphopovej alebo hipsterskej mládeži tvorcovia skutočne nemuseli. Na slovenské pomery unikátny vizuál ne je vôbec konzistentný, striedajú sa tu originálne a vtipné animované vsuvky a tými amatérsky pôsobiacimi. Samotný Štúr patrí bohužiaľ svojimi strnulými pohybmi a stále jedným umelým výrazom k tomu druhému. Herecky to tiahne Roth, občas niekto z jeho kolegov pôsobí v jeho prítomnosti ochotnícky. Ako tv film je to skutočne ambiciózne a netradičné, mohlo to byť ale menej cool a nie tak okato cielené na mladé publikum. ()
Myslím si, že je to zaujímavý dokument o Štúrovi. Niektoré scénky boli trošku zbytočné a pridávali tomu zbytočnú komédiu, no rozhodne sú tam zaujímavé idey, ktoré je treba zvážiť. Vizuálne pekné, celkom dobre zahrané a myslím si, že som rád, že som si to pozrel. Aspoň môže človek získať trošku iný pohľad na jednu z najväčších slovenských osobností. ()
Neviem čo je na tom dokumentárne. Nie je to ani hraný dokument... Film, ktorého zmysel je vyložene edukatívny - zaujímavým spôsobom podané fakty o Štúrovi. A to je všetko. Ako detetívka je to žalostné (hrdina chodí a pýta sa ľudí), ale nevravím že je o chyba (tvorcovia sa vôbec nesnažia o vytváranie či vyvracanie mýtov, na nejakú konšpiračnú teóriu môžete rovno zabudnúť). Občas je film skvelý (Hodža), občas otravný (maďarská vsuvka o "Lajošovi") a častokrát nevyvážený (súboj ala Mortal Kombat nemal osamotene zmysel). Možno ani nejde o "skutočný" film (s dramatickou zápletkou či fabulačným oblúkom), ale bavil som sa viac ako pri ALOISOVI NEBELOVI... ()
Koľko hodnotných informácií uzavretých v nedôveryhodnom zobrazení a prejave. Maketky slovenských dejateľov sú vhodné možno do základných škôl, ale projekt snáď nebol určený tomuto. Tak buď natočme konečne dobrý film o živote Ľudovíta Štúra, a hercov v primitívnych seriáloch, sitcomoch alebo aj v divadle máme nadostač, alebo urobme poriadny dokument, z ktorého bude mať divák pocit odbornosti. Toto detinské obalenie naozaj stlačilo do úzadia profesionalitu a vedecké informácie. ()
Ke shlednuti v archivu Slovenske televize. ()
Malá revolúcia na poli svk tv tvorby. Takto vyzerajú národné dejiny, keď sa k ich spracovaniu dostane na Tarantinovi odchovaná generácia ( a to sa určite do výslednej podoby dostali len odrobinky z plánovaných nápadov). Miestami je to zdravo patetické, často je to skutočne vtipné. Postavy majú malicherné a banálne problémy, Hodžu napríklad trápi, že aj Hurban dostal na Devíne meno Miloslav :D. Nejedná sa o žiadnu mramorizáciu, ale naopak o inteligentné vtipkovanie, čo môže nasrať rigidných a nacionalistických vykladačov dejín. Nepritakáva to žiadnym konšpiračným bludom, naopak sa zdôrazni faktor náhody. Výborné banjo od Shootyho dodáva filmu takmer westernový nádych. Plus sú aj neokukaní a dobre hrajúci herci a samozrejme celý vizuál diela a to pasáže animované aj hrané. Ostatne treba povedať, že tento iba televízny film po výtvarnej stránke vyzerá zrejme lepšie než všetky slovenské filmy do kina. ()
To chce grant ministerstva kultúry (ha ha ha...) a príležitosť pre talenty takto spracovať celé slovenské dejiny. Moderné, záživné, ale nie lacné, hlavne triezve a so zdravým odstupom. Na jedničku! ()
Štúr má isté výročie a tak sa na Slovensku natočil film, ktorý je príznačný dobe, v ktorej sa natočil. Teda, keďže sme pod vplyvom americkej kultúry, tak na štýl Sin City a iných podobných filmov nám ponúkli neoriginálne dielo. Vyšetrovanie sa môže zdať zaujímavé, no ani táto forma ma nezaujala, tiež tu už veľakrát bola. Možno Štúr so svojimi tiež nebol extra originálny, no jednoznačne by si zaslúžil lepšiu poctu. Informácií je tu celkom dosť, je to svižné, občas vtipné, hlavne čo sa mi páčilo, že dosť ľudové a ľudské v niektorých momentoch, nie proste prehnane vážne ako by nám to predniesli mnohé profesorky, či učiteľky, prípadne tie isté profesie mužského rodu na školách, možno dokonca väčšina, ale určitú neznalosť, či neúctu ku kultúrnemu smerovaniu, štúrovmu odkazu, najmä tomu neskoršiemu, tu podľa mňa badať, aj keď teoreticky to môžeme označiť aj za dielo ľudí, ktorí tomu veľa nedali alebo si mysleli, aké umelecké, či neobyčajné to bude a možno chceli len niekoho vyprovokovať v snahe sa zas nad niekoho povýšiť, ale nech už je to akokoľvek, tak veľký dojem to na mňa neurobilo. ()
Slovenské, z dokumentárne vizuálnej stránky optické Sin City berúce si na paškál jednu z najdôležitejších (ak nie najdôležitejšiu) udalosť národnej svojbytnosti nás Slovákov je takým nárazníkom nesúrodých javov nesúcich dokumentárne označenie. A len tou odľahčenou, hravou, nonšalantnou (myslené charakterovou nie estetickou) formou to môžu tvorcovia prekrývať, lebo inak tie prostriedky, ktoré rôzne nadácie, inštitúty a mimovládky dostávajú a využívajú v prospech verejnoprávnej televízii nie sú na mieste. Už nehovoriac o lexikológii a intonácii reči či vyjadrovaniu sa postáv, ktorými protagonisti moc úcty k našim osobnostiam teda nepobrali a viac než seriózne sa zameriavajú k akémusi vedomému náklonu k hipsterovému publiku (a čo tam prepána robia Rothove náušnice?!). Odhliadnuc od týchto vecí, treba sa True Štúrom preniesť a brať ho úplne odlišnou náladovou perspektívou, pretože našťastie, sem tam príde aj na vtipné momenty a narážky na usilovne pracujúcich štúrovcov, ktorí mali medzi sebou aj dáke tie nevybavené účty. ()
Pokus přiblížit se Aloisi Nebelovi sice nevyšel, ale přesto je to docela zajímavý film. A trochu poučný. 60% ()
Originálny počin, v ktorom forma vysoko prevyšuje obsah, čo neznamená, že by obsah nebol zaujímavý alebo forma bezproblémová. Moderným spôsobom (až priveľmi) sa tu pekne aj vtipne približuje náš známy-neznámy Ľudevít, ale celé je to (možno zámerne) také nejaké rozbité, ani jedna stránka nie je konzistentná. A dokument to nie je ani náhodou, prosím vás! Celkovo to pôsobí tak sympaticky študentsky nadšenecky, avšak nedotiahnuto. Podoba animácie je chvíľami výborne volená pre vystihnutie pochmúrnej atmosféry chvíle a doby (romantizmu, fatálnosti, nostalgie, tragického skonu, tuhej zimy uprostred tuhého Bachovho absolutizmu), inokedy však zachádza priďaleko, až k nedôstojnému nadbiehaniu pubertálnemu publiku. Teraz scenár - netradičný uhol pohľadu, posmrtné Štúrove blues je fajn, ale spracovanie tej témy, ako akejsi pseudodetektívky, respektíve jej dramaturgia, je nešťastné, keďže celé to "pátranie" je smiešne a prinajlepšom pôsobí nasilu, ako umelá senzácia. Fiktívna postava hlavného hrdinu je výborne zahratá, ale vo svojej hre na detektíva vyznieva ako nejaký dilino. Všetci sú podozriví, pozor! Ale prečo tí, čo prišli na pohreb ? (hlavne blízki priatelia, takmer do jedného farári! - ale o Maďaroch alebo politikoch viedenského dvora ani zmienka!! ). A tak by sa dalo pokračovať. Podobne ako všetko ostatné sú ťažko nevyrovnané aj herecké výkony - niektoré super, niektoré takmer až ochotnícke. A nedá mi trochu hnidopišsky neskonštatovať, že tvorba vizuálu zrejme tvorcov bavila viac než štúdium histórie... Darí sa im však veľmi pekne vystihnúť Štúrovu osobnosť (nenahraditeľný, osamelý, nekompromisný) a možno ho aj trochu zatraktívniť pre mladšie generácie. A pre intelektuálov je to tiež celkom zábavné dielko. ()
Zaujímavý dokument s netradičným vzhľadom. Inak ale neprináša nič extra, ide len o rozprávanie a rozhovory medzi hlavnými postavami. Je to ideálny dokument na hodiny literatúry, ale vďaka dĺžke asi žiakom uberie z prestávky a na konci už nebudú dávať pozor :) Na jedno pozretie môžem odporučiť, aspoň som si oživil veľa faktov. 70 % ()
Naozaj veľmi, ale veľmi netradičný dokumentárny film o Štúrovi. Komiksový vizuál, nečakané vtipy, občas až morbídne, to by mohlo na mladú generáciu zabrať. Akurát faktické mapovanie histórie často prevažuje nad krimi zápletkou a tak to krimi nie je vôbec prehľadné, a k čomu sa vlastne dopracuje, to si treba prečítať radšej v obsahu. Nemuselo po celý čas vo filme snežiť, bál som sa, ze sa digitálny sneh objaví aj v interiéroch. V dobrom ma ale dostali Uisti verzus eListi. Na osvieženie školského vyučovania film určite poslúži, len mohli tvorcovia ubrať pár minút, aby sa zmestili do trvania klasickej vyučovacej hodiny. –––– A vy čo si myslíte? A ypsilon uznávate? – KEDY AKO. ()
Pokojne z toho mohol vzniknúť nejaký polhodinový seriál o slovenských osobnostiach, perfektná vec pre mládež. ()
Dala by som za normalnych okolnosti 4* ale v skutocnosti nemam co vytknut. Ocenujem na slovensky film nevidanu originalitu no a Robo Roth so svojim vyzorom, vyrazom a napokon ako obvykle aj vykonom rock 'n' rollovej hviezdy vsetkemu nasadil prekrasnu korunu. ()
Slovenské hranie sa na Sin city z roku 1856? Budiš... ten vizuál by som nejako strávil, má to osloviť mladých, asi sa to podarilo. Poukázanie na Štúra vo svetle, v akom často nie je vyobrazený, že to nebol až taký dobrý básnik a zrejme ani vojak, tiež budiš.. Veď nemôže byť človek dobrý vo všetkom. Ale požehnanie Hollého skrz muchu, že tam hodil dáko rukami to bolo na mňa trochu moc, prehnané... Treba si uvedomiť, že v tých časoch bola silná maďarizácia a na slovenskej strane zase silná potreba vlastnej reči a písma... a ak má teda tento film osloviť mladú generáciu, nemyslím si že toto je práve tá najlepšia cesta, vyzerá to groteskne a tým pádom je to skôr na smiech, nie ako na niečo, na čo sa majú mladý pozerať s rešpektom a úctou, že niekto položil život, za to, aby sme mohli mať vlastnú reč... ()
Autori sa veľmi snažili byť cool, no hoci je to vidieť, na efekte to nič nemení. Presne to totiž chceme, no nie? Príliš dlho bola téma Štúr nudná a obohraná. Veľmi sa mi páčilo, ako nám film nenásilne a zaujímavým spôsobom podal všetky tie fakty, čo by nám podal nejaký bežný nudný dokument, ale True Štúr navyše ponúkol i námet na zamyslenie a dodal historickej ikone aj ľudský rozmer. Vizuálna stránka bola tiež parádna - nie len animácie, ale aj historické kostýmy mixnuté ahistorickými Rothovými náušnicami a tetovaním. Aj za dôležitú tému, aj za originálne prevedenie dávam 5 hviezdičiek. ()
Vizuálně nápadité, Sin City říznuté Aloisem Nebelem či S láskou, Vincent a pro toto já pochopení mám. A pokud je to spojeno s edukací společnosti, pokládám to za sympatické řešení. Robo Roth- perfektní volba průvodce dějem. Tak jako za češtinu zabojovali čeští národní obroditelé, Slovensko má své důležité velikány také. Štúr je jedním z nejvýraznějších. Je jasné, že k idealizaci jeho osobnosti odstup času jen přispívá, však prozradím, že během zajímavého rozhovoru s velmi moudrým stařičkým panem profesorem prvorepublikového střihu mě potěšilo, že přestože Štúra uznával jako pedagoga, filosofa, politika, jazykovědce, duchovního vůdce důležitého hnutí a revolucionáře, jasně hodil do placu, že tahle banda chlastala ligu a dělala bordel takový, že v určitých kruzích vítězí prostý názor, kterému bych docela i věřila. Při jeho postřelení byli na moll všichni. Oni totiž nepopíjeli, pili ligu.Takové nešťastné postřelení sebe sama, či nechtěné postřelení od jiného zlitého parťáka zcela reálně připadalo v úvahu. A není třeba příliš bádat, jestli to byla jen nešikovná manipulace se zbraní, uklouznutí, či hádka názorová nebo dokonce hádka vášnivá. Štúr byl sice chlastající, ale nenormálně otevřená hlava, netřeba z něj ale dělat světce. Jedna jeho slečna Márinka z Českých Budějovic, se kterou se měli brát, neutřela jen tak pro nic za nic a už vůbec ne z důvodu, že by se vypravil na cestu asexuálního poustevníka. Jelikož nedostal profesorské místo, které měl přislíbeno a toto v dané době byl problém, svatbu odpískal, ale na scéně byla záhy slečna jiná. A pak další „jeho slečna“, ta je zde vyobrazená jako maďarská nanynka, která ale jeho slečnou v reále nebyla, navíc Slovenčinu jela lépe než on sám, dokonce ho ve Slovenčině vzdělávala (což ale v dokumentu vyznívá jinak) . Všechny tyto ženy byly vzdělané, zapálené vlastenky a sdílely s ním jeho ideály. Souznění se tímto nabízelo. Na jeho ututlávané případné homosexualitě, by tedy nebylo nic tak divného. Ono se to sice každému do krámu nehodí ani dneska, ale s tím nic moc nadělat nelze. Přísným asketou na jídlo mohl být proto, že byl zkrátka věčně bez peněz. Chlapík třel tuhou bídu s nouzí, byl ale imrvere nalitý jako váza, takže sklenici mléka ráno bych i vcelku rozuměla, ale když to šlo, užíval si na honech, jak se říká na poľovačkách. Tohle asketi přes jídlo většinou nepěstují. K askezi je vede určitý filosofický postoj, který je většinou spojen i s odporem k pojídání či zabíjení zvířat. Štúr se motal jen mezi kamarády a veškeré své city zaníceně investoval do lásky ke Slovensku. Byl paličatý, vcelku konfliktní, někteří z jeho parťáků se mu ženili tajně za zády, ale zároveň byl nesmírně oblíbený pedagog, učil už jako žák své spolužáky. Zajímal se o pokroková témata, burcoval národ správným směrem, jeho dílo je uctíváno právem, však pokud se k některým jeho vyjádřením hlásí nacionalisté a extrémisté, tady opatrně, neboť Štúr žil ve své době, kdy řešil aktuální problémy dané doby a my dnes jsme naštěstí jinde a proto vytahování jeho textů by bylo vytrháváním informací z kontextu. Něco podobného se nyní děje chudákovi Churchillovi. Mám ráda silné osobnosti, které toho dokázaly mnoho, netřeba je však zbytečně idealizovat. Na mě dělají paradoxně větší dojem i se svými slabostmi, či odlišnostmi od většiny. Není se za co stydět. Vždyť už to tu bylo tolikrát. Z vlastní bolesti vzniklo tolik velkých věcí! Dokument je fajn, jako odrazový můstek k dohledání si všeho zajímavého k tématu. Vcelku by mě zajímal větší seriálový počin, ten starý mě moc neoslovil, chtělo by to něco křupavějšího a co se týče info ke Štúrovi, v podcastech SME- História byl před pár týdny zajímavý rozhovor. Možná by stál za poslech. () (méně) (více)