Reklama

Reklama

Obsahy(1)

20 rokov po tragédii v Černobyle sa muž v sprievode kamery vracia do mesta Pripiať, kde vyrastal a ktoré musel počas evakuácie v apríli roku 1986 opustiť. Ticho, prevládajúce takmer počas celého snímku, reprezentuje vnútornú bolesť Maxyma Surkova pri pohľade na maľbu v ich byte, ktorú ako dieťa nakreslil so svojou mamou, rebriny, ktoré mu kúpil otec, svoju najobľúbenejšiu hračku, či veľký starý plagát bieleho koňa v jeho detskej izbe. (ash99)

(více)

Reklama

Reklama