Expremiéri
Obsahy(1)
Ján Čarnogurský bol členom štyroch vlád, ako predseda vlády Slovenskej republiky pôsobil od apríla 1991 do júna 1992. Mnohé z jeho postojov ťažko ich zaradiť do nejakej čitateľnej schémy. Ak by sme si však prečítali doteraz nevydanú učebnicu o posledných desaťročiach našej histórie, Ján Čarnogurský by v nej mal popredné miesto. Stal sa známym ako zástupca náboženských aktivistov a politických disidentov a túto činnosť bol v roku 1981 vylúčený z advokácie, pričom zamestnanie neskôr stratil úplne. Naďalej sa však zapájal do opozičných činností, pokračoval v poskytovaní právnych konzultácií, začal vydávať politický samizdat Bratislavské listy. Pre jeho vydávanie a prípravu spomienky na obete vojsk Varšajskej zmluvy bol v roku 1989 zatknutý a obvinený z podvracania republiky. Pod vplyvom nadchádzajúcej Nežnej revolúcie bol z väzenia prepustený. Svojim politickým myslením a angažovaním sa mu podarilo predbehnúť členov Verejnosti proti násiliu a byť medzi prvými pri rokovaní o novom spoločenskom usporiadaní. Vo februári 1990 spoluzakladal Kresťanskodemokratické hnutie a na jeho zakladajúcom sneme bol zvolený za jeho predsedu. Slovo strana bolo po niekoľkých desaťročiach vedúcej úlohy Komunistickej strany natoľko dehonestované, že sa rozhodol pre slovo hnutie. Najbližších desať rokov sa KDH stalo lídrom opozície a najaktívnejšie vystupovalo proti vláde Vladimíra Mečiara. Hoci nestál pri vzniku samostatného štátu, jeho samostatnosť si želal a svoju vôľu k moci nemal pre moc samotnú a výhody z nej vyplývajúce, ale pre jej výkon v prospech štátu. Bol členom štyroch vlád, ako predseda vlády Slovenskej republiky pôsobil od apríla 1991 do júna 1992. V rokoch 1998 až 2002 bol ministrom spravodlivosti. (RTVS)
(více)Recenze (4)
Pro mě zde bylo moc politického slovníku. ()
Což o to, Čarnogulského osobnost zde zachycena je. Ale nepadlo tu téměř žádné slovo o jeho premiérském období. Hlavně se to neslo na vlně boje proti Mečiarovi. Pokud bylo zadáním zpracovat premiérské období, což bylo, tak to se hrubě nepovedlo. Jestli jsou nějaké přesahy k jeho vládě, které je potřeba uvést, tak dobře. Nicméně dozvěděli jsme se více o současném konání Čarnogulského, než o tom, co jsme se dozvědět měli. ()
Miešanie minulosti s prítomnosťou je zaujímavé a konfrontuje zmeny správania tohto politika. Tentokrát žijúci expremiér Ján Čarnogurský vyznieva komicky pri rozprestieraní transparentu „Žiadne základne NATO na území Slovenska“. Smutnejšie je už neuvedomenie si aj ruskej hrozby a anexie Ukrajiny a preto aj základňa NATO na našom území má význam. Nezdá sa mi, žeby od začiatku svojho pôsobenia v politike chcel práve publikom fanúšikov Slovenského štátu druhej svetovej vojny, tak ako to je v roku 2018. K Čarnogurskému sa vyjadruje takisto expremiér Mikuláš Dzurinda a Marián Leško, ako vždy, potichu. Prebrať mandát po populárnom Mečiarovi veru nebola žiadna sranda, ňou už je ale objavenie sa v jednom zábere kamery s bakalárom Perným. Tento imidž politika stratených hodnôt, čo sa nehanbí podporiť Kotlebu, podporuje aj komická hudba pri zobrazení udalostí prítomnosti. Diskusia s ním, zamračeným pánom, ktorý sa teraz spojí aj s diablom, aby dosiahol svoje, je v protiváhe s jeho minulým ja, a to, opozíciou Mečiarovi, kde ešte slušné hodnoty uznával. Najkomickejšie tak nevyznieva rada vojakom, aby pri konflikte otočili a pridali sa k Rusku, ale získanie rovnakej politickej základne, akú mal Mečiar v deväťdesiatych . Tematicky zaujímavý dokument, ktorý vynikne aj po techickej stránke, kde môžeme pozorovať dobrú, občas dynamickú kameru a skvelý strih. ()
Ťažko hodnotiť dokument aj hlavného aktéra, ten je pre mňa dodnes záhadou. Zvláštny životný príbeh, ktorý sa nedá vysvetliť za polhodinu. Z tejto série ma ale zaujal najviac, v rámci možnosti poskytol asi najvernejší obraz. ()