Zimný prístav v Bratislave (S01E05)

To bolo o všetkom možnom, ale k samotnému prístavu sa filmárka dostala až v 22. minúte (02.01.2023)

Malo to byť o Zimnom prístave, no skoro polovica bola o spomienkach pohraničníkov a na pohraničníkov v časoch totality. A ešte aj o spomienkach Poliaka - emigranta, ktorému sa podarilo cez česko-slovenskú železnú oponu utiecť. Dokument zabral aj akúsi Poliakovu zvláštnu performanciu - pokus prekonať ostnatú hranicu s odstupom rokov, tentokrát už za kapitalizmu, bez elektrického prúdu. Aký to malo vzťah k budovaniu Slovenska a k Zimnému prístavu, neviem (?). Zo spomienok lodníkov a fotografov sa čo-to divák dozvie aj o samotnom prístave, no vzhľadom k poskytnutému priestoru je to len zlomkový zlomok zlomku tohto, čo z prístavu ostalo. V odoznievajúcej polostíšenej spomienke aj odznie, že najhoršie psie kusy, čo sa týka bezohľadného ničenia a likvidácie prístavných budov, príslušenstva a vyradených lodí, prebehli nie za socializmu, ale v 90. rokoch. Teda za "osvieteného" kapitalizmu. Záverečné naznačenie architekta v podobe plánov na budúce využitie prístavu pripomína nie pietny vzťah k technickej pamiatke, ale vybudovanie zmenšenej najhnusnejšej verzie nabubralej architektúry a lá Dubaj v Bratislave, necitlivo zasadené. Samozrejme s veľkým bazénom a vizuálne výstredným zjavom. To bude návštevníkov!!! (30.03.2021)