Tieň jaguára
Spirit of Jaguar
Režie:
Pavol BarabášScénář:
Pavol BarabášKamera:
Pavol BarabášHudba:
Martin BarabášVOD (1)
Obsahy(1)
Štyria priatelia sa vybrali proti prúdu amazónskych riek na neistú cestu. Prešli cez tajomné pohorie Sierra Maigualida, ktorým okrem indiánov ešte nikto neprešiel. Dostali sa tak do ich sveta. Do sveta založeného na úcte k vlastnému spoločenstvu. Vďaka spiritualite sú prepojení s okolitou prírodou. Veria, že poškodiť prales znamená poškodiť samých seba. Jedni z posledných prírodných indiánov na tejto planéte prijali odvážlivcov do svojej osady a umožnili im spoznať a autenticky zachytiť jednoduchosť ich bytia a priniesť tak dôležité poznanie. (ASFK)
(více)Recenze (13)
Po dlhšej dobe návrat do Amazónie aj so skvelým, charizmatickým Beckom. Jeho šantenie s malými Indiánmi vyvolá nefalšovaný smiech (nielen úsmev). Celý dokument je natočený klasickým "barabášovským" štýlom, pomaly plynúcim, postupne sa rozvíjajúcim do duševnej saturácie. Cieľom je tu samotná cesta. Preto neobstoja výhrady o postrádajúcej dynamike. Barabáš je maestro, najlepší slovenský dokumentarista svetového rangu, po ktorom tu raz ostane veľký odkaz. ()
Krásný ... fakt krásný dokument. Krásu spatřuji v nenarušené přírodě a v naprosté jednoduchosti bytí pralesních indiánů. Žádné majetky, vše je společné. Žádné násilí, žádné hádky. Společná práce, společná radost, společné vaření, společná starost o všechny. ()
Hodina na podobný dokument je tak akurát, či lepšie povedané dokonale vymeraný čas. Prvú polovicu sledujeme krátke predstavenie hlavnej postavy a ďalších členov expedície, ich plavbu po rieke cez prales a stretnutie s dvoma indiánmi. Nasleduje dlhá cesta cez prales do dediny a oboznamovanie diváka so životom domorodcov, pocity "posádky z civilizácie" z ich existencie a nakoniec vnímame film (podobne ako "maliar" v expedícii) ako zrkadlo nášho štýlu života. Alebo ako jeho obrátený obraz. Film sa síce dotýka témy človeka ako súčasti prírody, ale nijako prehnane nevnucuje divákovi názor, že indiáni žijú tým správnym životom a my tým skazeným. Jednoducho ukazuje iba to, ako títo ľudia žijú a že budete mať dojem, že vo viacerých smeroch sú šťastnejší ako my, bude len smutné skonštatovanie skutočnosti. ()
Ďalší zo zaujímavých a veľmi potrebných dokumentov. Dokumentom zo zaujímavých miest a živote zaujímavých ľudí, ktorí môžu svojim životom žiť veľmi dlho, pretože na rozdiel od nás žijú v súlade s prírodou, z ktorej si berú presne toľko, koľko k svojmu životu potrebujú. Príroda pri zrode jedinca je rovnaká, ako pri jeho skone. Žijú pokojným a šťastným životom, pretože nepoznajú všetko zlo, v ktorom my - civilizovaní - žijeme. Film je užitočný najmä preto, že bude podávať svedectvo aj v dobe, keď ľudská chamtivosť a rozpínavosť pohltí tieto posledné ostrovčeky jednoduchosti, krásy a harmónie. ()
Krasny hornaty raj. Prostředí kde se v hlavě zpomalí myšlenky ctyrproudove dálnice. A divák vedoucí o globálním kapitálu obkruzujicim planetu kvuli rente a stále hledající investiční příležitosti ma o toto prostředí strach. Vlastne ani nebylo vysvetleno, ze tam jrste nenabehli Japonci s morovkami. ()
Dokumenty pana Barabáše jsou vždy zárukou kvality a ani tento mě nezklamal. Sdělovací hodnota filmu možná lehoučce převyšuje technickou úroveň snímku (natáčení probíhalo i během náročných pochodů, i za zhoršených světelných podmínek uvnitř indiánského obydlí), ale to vůbec není podstatné. Po skončení jsme seděli a mlčky hleděli na prázdné plátno... Viděli jsme totiž zázračný, maličký kousek nebe na zemi. ()
Trochu komornejší Brabášov film. Napriek tomu, že sme v Amazónii, sa dokopy nič nedeje. A to po celý film. Netvrdím, že musí ísť po celý čas o život, ale nejaká zápletka by sa mala objaviť. ()
Pěkný dokument o jedné civilizaci, která pro svůj život a přežití nic důležitého nepotřebuje. A bohužel jsou šťastní. ()
Typická Barabášovka - dokument, ktorý o pár desaťročí bude slúžiť ako historický artefakt. V čase, keď už na Zemi neostane žiadne miesto nepostihnuté civilizáciou.. ()
Cestopisné filmy Pavla Barabáša mi pripomínajú moje obľúbené dobrodružné knihy z detstva. Človek pri nich zažíva dobrodružstvá, ktoré on sám nikdy nezažije a pozrie sa na miesta, kam sa nedostane. Páčila sa mi vizuálna stránka filmu a kamera, kvôli ktorej pána Barabáša už roky obdivujem. ()
Za mňa dosť pekný dokument. Vizuálne veľmi prepracovaný, avšak chýbali mi tam (ako vo väčšine slovenských filmov) prepracované dialógy a prehovory postáv. Zdalo sa mi to také strohé a skrátka ma to neoslovilo toľko ako iné zahraničné dokumenty, kde sa účastníci viac rozkecajú. ()
Barabáš je proste zjav. Ten, čo dokáže priniesť s kamerou, je proste zážitok za zážitkom - a nebojí sa ísť do púšte, do hôr či do amazónskeho pralesa, ako v tomto prípade. Naozaj úchvatné zábery prelínajúce sa s čistotou života domorodých obyvateľov v nich a divák si môže uvedomiť, čo znamená byť spätý s prírodou a aké hodnoty sú dôležité. Keby to nebolo trochu monotónne v druhej polovici filmu, tak dám plný počet. Takto "len" silné štyri hviezdy. 80 % ()