poster

Dobrá smrt

  • Slovensko

    Dobrá smrť

  • anglický

    The Good Death

Dokumentární / Životopisný

Slovensko / Česko / Rakousko / Francie, 2018, 83 min (Alternativní: 52 min)

Režie:

Tomáš Krupa

Kamera:

Ondrej Szollos

Hrají:

Janette Butlin
(další profese)
Nastala chyba při přehrávání videa.
  • Anderton
    ****

    O čom je Dobrá smrť a kam celý naratív smeruje je tak nejak jasné asi každému, kto sa na film chce vypraviť do kina. Tie klady vážne nie sú v prekvapeniach, ale skôr v samotných protagonistoch a ich pohľadu na vec, respektíve na život, pretože ako vieme, život je jeden z najťažsích...a vyzerá to tak, že aj smrť. Jadrom je samozrejme Janette a jej rozhodnutie absolvovať odchod zo sveta pomocou eutanázie, ale bez jej okolia, respektíve rodiny a zaujímavej, mimochodom veriacej vykonávateľky eutanázií niekde v Bazileji, by bol film iba polovičný. Prostredníctvom všetkých protagonistov tak dostávame hutný myšlienkový celok, kde ale nikto nikomu, vrátane režiséra smerom k divákom, nevtĺka žiadnu svoju pravdu do hlavy.(12.3.2019)

  • Arsenal83
    odpad!

    Niet čo pozitívne hodnotiť. Možno len to, že to stvárnili formou diskusie, debaty, niekedy až filozofie, ktorá má však viesť len k jednému koncu. Kultúra smrti je podľa liberálov vlastne vrchol toho, čo ľudstvo zrejme vymyslelo. Zabíjať nenarodené životy a keď sa už cítiš nepotrebný, tak sa pokojne odprav sám. Nič menej humánne, hoci s nálepkou humánnosti, človek ešte nevymyslel(23.1.2020)

  • Capri2016
    *****

    Potichučky a s pokorou spracovaná téma, z ktorej sa mi chce kričať. Eutanázia je kontroverzná téma s ktorou by som pred pár rokmi ešte nedokázala súhlasiť. Ale stačilo mi mať skúsenosť so smrteľne chorou mamou, ktorá ma prosila o to aby mohla zomrieť keď ešte bola pri vedomí a skúsenosť keď mama bola na JIS na prístrojoch a ja som prosila lekára, aby ju už pustil na druhý svet, na čo mi povedal, že to nie je možné, lebo vyliečenie je stále možné, aj keď je malá pravdepodobnosť. Našťastie sa Pán Boh už na jej utrpenie nemohol pozerať a dovolil, aby jej puklo takto pred rokom srdce. A odvtedy moja mama už nepociťuje žiadnu bolesť. Preto sa teraz pozerám na asistovanú sebevraždu inak a myslím, že kill pill pri smrteľnej chorobe bez možnosti zlepšenia by mala byť možnosť výberu. Tomáš Krupa otvoril skrinku, ktorá je možno pre niekoho Pandorinou skrinkou, ale podľa mňa Tomáš práve pootvoril dvere komunikácie na túto ťažkú tému.(2.7.2019)

  • Sandiego
    ****

    Dobrá smrt zachycuje eutanázii nikoli jako kontroverzní společenské téma, ale jako takřka procedurálně pojaté vztahové drama. Zprostředkovaná linie situací souvisí s rozhodnutím protagonistky Janette – britky trpící dědičnou svalovou dystrofií – zorganizovat si svůj odchod ze světa tak, aby její rozhodnutí nic nezvrátilo. Má stanovený plán, který s naprostým vnitřním klidem plní, zatímco divák je konfrontován s rodinnými situacemi, z jejichž emočního přetlaku mu dochází dech. Poslední výlet do Švýcarska po boku potomků, z nichž jednoho v budoucnu podobné rozhodování pravděpodobně nemine, však přirozeně směřuje k osvobozujícímu naplnění smyslu spojení „eu-thanasis“. Snímek nejde cestou syrové observace, která by z vnějšího pohledu konstatovala tragickou situaci ženy vyrovnávající se s nutností odejít nikoliv v intimním prostředí svého domova, ale ve vzdálené instituci. Jeho forma neustále, i za cenu odstupu a návodné emocionální podpory, vyvažuje divákem vnášenou úzkost z neúprosného přibližování smrti. Možnost hlubší identifikace s protagonistkou a jejím odlišným vnímáním stále bližšího cíle vlastního konání tak otevírají harmonicky komponované a náladové širokoúhlé záběry, u nichž se ani nechce věřit, že pocházejí z fotoaparátu. Obrazové pojetí na jednu stranu vytváří působivé vazby mezi postavou a prostředím opouštěného domova, jenž nabízí fascinující vizuální podněty a doklady naplněného života. Na druhou stranu estetizace eschatologických momentů upřednostňuje konstantní prožitek smiřlivého odcházení nad přenechávaným poselstvím a "aktivistickým" činem hrdinky, u níž se poslední věci člověka staly spíše vysilující logistickou operací. Co však zcela ozdbrojuje je neokázalá pokora tvůrců infiltrujících se do nejsoukromější sféry, o níž nejvýmluvněji svědčí důstojné zobrazení posledního Janettina okamžiku.(31.10.2018)

  • nascendi

    Eutanázia je témou, ktorej význam bude časom stúpať. Nielen v spojitosti so starnutím populácie, ale aj s rastom počtu chorôb, ktoré sa nedarí vyliečiť, ale darí sa pri nich udržať pacienta pri nejakej minimálnej forme života. Zatiaľ rozšíreniu eutanázie bránia kresťanské dogmy, ktoré mlčali a mlčia pri vojnách a popravách. Je absurdné keď psom dožičíme bezbolestný odchod zo sveta, u beštiálnych vrahov vymýšľame najprijateľnejší spôsob popravy a ľuďom, ktorí trpia nepredstaviteľnými bolesťami v terminálnom štádiu choroby poskytujeme iba idiotské odmietnutie buď od lekárov (možno vynájdu účinný liek; nemôžem vám zvýšiť dávku morfia, pretože by vás mohla otráviť) alebo od náboženských fanatičiek ako Matka Tereza (čím viac trpíš, tým ťa Ježiš viac miluje), ktoré si v prípade vlastného utrpenia pri zomieraní zvolili radšej švajčiarsku kliniku, než Ježišovu lásku. Film ma zaujal tým, že iba nazeral do procesu, nekomentoval, neburcoval, neodsudzoval, ani nepropagoval. O to väčší emočný účinok sa mu podarilo dosiahnuť. Eutanázia nebude pravdepodobne nikdy masovo rozšíreným spôsobom umierania. Väčšina ľudí skoná bez neznesiteľných bolestí. Možno ani nenastane doba, keď likvidácia starých ľudí bude ekonomickou nevyhnutnosťou, ako to bolo vo filme Balada o Narajame. V každom prípade jej hysterické odmietanie cirkevnými kruhmi naráža na pozoruhodný názor, že právo na voľbu času a spôsobu úmrtia by malo patriť medzi základné ľudské práva.(23.1.2020)