Last Letter

Shunji Iwai je osobitý režisér, ktorý sa neustále hrá. Každý jeho film je iný a pritom nesie špecifické prvky jeho tvorby. Iwai sa vždy snaží o preniknutie do emócií svojich charakterov. Hoci na začiatku sa to tak vôbec nemusí javiť. Tak je to tomu aj v tomto prípade. Prvá polovica ide cestou nezvyčajnej romance, ktorej prvky sú už ale etablované do žánru. Následne tento žánrový film posúva do rýdzo osobnostnej roviny, kedy po rozmiestnení figuriek do rôznych situácií a prostredí, rozohráva hru, ktorej cieľom je ukázať nám komplexné emočné spektrum svojich charakterov. Tentoraz na tému príjemné spomienky vs realita a smrť a zmierenie sa s novým začiatkom. Tieto dve témy spolu krásne koexistujú, dopĺňajú sa a prezentujú možno tradičný, ale zároveň zaujímavo uchopený film. Nevydiera to emočne, ani sa to nesnaží byť prvoplánové. Cítiť za tým silnú a výraznú ruku tvorcu, ktorý má zase potrebu niečo vypovedať. To, že Iwai o dva roky neskôr natočil presne ten istý film v Japonskom prostredí dokazuje jeho túžbu sa hrať. A úprimne? Teším sa keď budem tieto dve verzie porovnávať. Xun Zhou fantastická. (01.03.2021)