Reklama

Reklama

Barvy písku

(festivalový název)
  • Slovensko Farby piesku (více)

Obsahy(1)

Film vypovedá o hodnote ľudského života. Príbeh slovenskej zdravotnej sestry, ktorá v Misurate žila 20 rokov, konvertovala na islam a narodili sa jej tam 2 deti. Jej nemocnica sa ocitla uprostred vojnového konfliktu a občianskej vojny. V hraničných situáciách sa odkrývajú rozdielne hodnoty arabského a európskeho sveta. Kým Ľuba chce zachrániť vnúča a dcéru a odviesť ich na Slovensko, jej deti – vychované v arabskom svete – chcú bojovať za vlasť, národ, vieru. (STV)

(více)

Recenze (5)

Mr. No one 

všechny recenze uživatele

Pro mě osobně jeden z nejsilnějších zážitků letošního roku. Úžasně zpracovaný příběh jedné silné ženy odehrávající se v (kulturně, společensky, geograficky…) vzdálené zemi zmítající se pod vládou diktátora a občanskou válkou. K hlubokému zážitku dopomáhají mimo jiné i záběry z první válečné linie, které se režisérovi podařilo získat od přímých aktérů bojů. ()

trango 

všechny recenze uživatele

Pri dokumentoch ide myslím vždy viac o obsah ako o formu, ktorá môže byť vzhľadom na prostredie, podmienky a rôzne okolnosti aj menej kvalitná ak to vyváži príbeh. Vo farbách piesku je silný príbeh nielen slovenky Ľuby žijúcej dodnes s prestávkami v Lýbyi. Ak do polovice filmu fandíte povstalcom v Misuráte, aby šialeného Kaddáfiho konečne zvrhli, po pár okamihoch osláv jeho smrti je všetko inak - už som nerozumel nielen Ľube, ale vlastne nikomu - kto sú v Lýbyi dnes "dobrí" a kto je "zlý" o čo im ide, kam smerujú - neviem. Svadba, keď ženích išiel pre nevestu, ktorú mal uvidieť prvýkrát v živote a celá "svadba" prebehla dôsledne oddelená na mužov a ženy (nevestu sme nevideli) asi naznačila vývoj. Ženíchova kolóna úplne nových mercedesov, rôznych SUV, každý so novým smartfónom v ruke, deti (chlapci) aj s tabletmi idú pre nevestu - a obrad s hostinou potom prebieha v prísne islamskom duchu. "Západná technika" vrátane zbraní je žiadaná a akceptovaná, otvorená spoločnosť so samostatnými svojprávnymi a moderne oblečenými ženami už nie. ()

Reklama

Ronee 

všechny recenze uživatele

Páčilo sa mi to veľmi, najmä to, čo sa nieslo celým dokumentom, nejaký neopísateľný pocit toho, že toto všetko sa dialo z veľkej lásky. A najviac ma dostal záver, kedy Ľuba, ktorá nás celým filmom sprevádzala, povedala, že neľutuje nič, ani všetky tie roky, čo musela žiť vo vojne a veľa si vytrpieť, pretože Boh jej dal najväčší dar a to takého muža, akého mala. ()

Hamaradža 

všechny recenze uživatele

Farby piesku sa takmer k ničomu nevyjadrujú, pán režisér Ladislav Kaboš (ktorý sa zúčastnil na dnešnom premietaní a myslím že ide o veľmi sympatického a inteligentného človeka) vo filme neinklinuje k žiadnemu názoru, vojnové stavy zaznamenáva iba úlomkovo a skratkovite a viac sa venuje iba životu hlavnej hrdinky - a aj to asi nie dostatočne, keďže ešte veľa vecí zostalo vo filme hlbšie nevysvetlených (Prečo konvertovala na islam, prečo sa opakovane do Líbye vracali a napríklad z jej moslimskej časti rodiny si nepamätám asi nikoho) Skrátka a jasne - ako sonda do inej časti sveta môže byť, ako dokument ma to osobne príliš nezaujalo. ()

Galerie (5)

Reklama

Reklama