Sensoria

Mladá žena sa nasťahuje do nového bytu s pekne podivnými susedmi, ktorý má tragickú minulosť, takže postupne zisťuje, že tam nie je celkom sama. Takže klasická duchárinka, ktorá rozhodne neimponuje originalitou, ale zatiaľ čo Američania vypúšťajú v posledných mesiacoch jednu kravinu za druhou, severania sa aspoň snažia vypustiť do sveta niečo jednoduché, zmysluplné, krátke a atmosférické. Scenár nič moc, ale kašľať na to. Je to taká príjemná oddychovka s celkom sympatickou hlavnou hrdinkou. Ľakačky síce chýbajú, ale mne sa na to pozeralo dobre a hlavne to ubehne rýchlo. Keďže som už z tých "noviniek" zúfalý, tak trochu pochválim aspoň toto, aj keď nadšením neskáčem. (24.01.2016)

Žena sa po ťažkých životných udalostiach nasťahuje do nového bytu. Zo začiatku všetko prebieha klasicky. Mnoho vybalovania a prvé stretnutia so susedmi. Niektorí z nich sú milí, ale nájdu sa aj takí, ktorí v nej vyvolajú zvláštne pocity. Jej psychické rozpoloženie nie je zrovna najlepšie, a tak sú u nej plač a zúfalstvo na dennom poriadku. Našťastie sa skamaráti s malým dievčatkom z paneláku, ktoré jej aspoň na chvílu dokáže vyčariť úsmev na tvári. Ten však z jej tváre taktiež o chvílu zmizne, pretože panelák ukrýva mnoho temných tajomstiev, o ktorých sa nikto z obyvatelov nezmienil. - Sensoria je presne takým hororom, aké nemám v láske. Málo postáv, málo dialógov a silno melodramatický podtext. Napriek tomu si ma však získala. To je spôsobené hlavne tým, že ide o severský horor, a tie sa proste nedajú porovnávať s horormi z USA, pretože majú práve tú zvláštnosť charakteristickú pre horory zo severu. A kvôli týmto vlastnostiam ju nedokážem skritizovať. Napriek svojej krátkosti mi však Sensoria prišla strašne dlhá, pričom sa jej dej rozvíjal velmi pomaly. Páčili sa mi občasné psychologické hrátky s divákom. Napríklad scéna vo vani, ktorá pekne charakterizovala psychické rozpoloženie hlavnej postavy. Taktiež boli velmi zvláštne aj vzťahy medzi postavami. Prostredie sa mi zdalo velmi rozmanité, aj keď sa celý horor odohrával v jednom byte. Z pohladov z okna som však vytušil, že Švédsko je zrejme ešte dosť pozadu, a preto sa nijako nevyznamenali ani čo sa technickej stránky týka. Hudba však bola dobrá bola vidieť aj snaha o lakačky. Záver dáva divákovi možnosť vysvetliť si Sensoriu po svojom, takže som s ním spokojný a taktiež som spokojný s tým, ako sa celkovo vydarila. A teraz sa už len konečne dočkať najočakávanejšieho hororu zo Švédska Zon 261, v ktorom sa mimochodom objaví aj jedna herečka z tohto hororu. (25.01.2016)

Minimalistická strohá duchařina, která postrádá jak výraznější napětí, tak strašidelné momenty a k tomu je strašně předvídatelná. Nicméně v hlavní roli tu je celkem solidní herečka, obyvatelé paneláku jsou správně divní a především je tu hodně znát stará dobrá severská atmosféra a prospívá i rozumná stopáž. Snadno zapomenutelný lehký nadprůměr. 55% (10.02.2016)

Dobrá severská atmosféra, divní lidi, děsivej barák, pěkná atmosféra a solidní hudba. To jsou klady filmu. Záporů je ale podstatně víc. Film trvá něco přes hodinu a čtvrt, ale táhne se jak smrad. Pointa je průhledná jak deset let nošený spoďáry a hlavní hrdinka není moc sympatická. Absence lekaček tomu taky moc nepřidá. Prostě promarněná šance a snaha snad o něco uměleckého. Mě to bohužel nechytilo. (18.02.2016)

U novodobých haunted house hororov je oproti iným subžánrom podľa mňa obzvlášť dôležitá nadupaná vizuálna stránka. Ak chcú byť úspešné, je nevyhnutné, aby disponovali kvalitnými trikmi a maskami, účinnými ľakačkami či nutnou porciou gore. Švédska Sensoria nemá nič z toho - duchov tu predstavujú bežné ľudské zjavy a strachu či krvi sa divák tiež nedočká. Duchársky horor, ktorý nie je desivý, nemôže byť úspešný. (10.12.2017)