Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Íránský dokument o cestě jednoho filmu za Oscarem, ale i na pozici hlavního společenského tématu celého národa. V ranních hodinách 27. března 2012 část Íránců seděla napjatě u televizních obrazovek a přes satelity sledovala ceremoniál předávání cen Americké filmové akademie, Oscarů. Úplně poprvé v historii byl v kategorii Nejlepší cizojazyčný film, a dokonce i Nejlepší scénář nominován íránský film, Rozchod Nadera a Simin režiséra Asghara Farhádího. Získání mezinárodně sledované ceny bylo velkolepým vyvrcholením příběhu filmu, který tou dobou už nebyl pouze autorským dílem, nýbrž veřejnou záležitostí, k níž se vyjadřovali nejen kritici, ale v prvé řadě se o něm bavili obyčejní lidé. Pro ně se stal zosobněním témat, která dlouho íránskou společností probublávala. Navíc v době, kdy světová média mluvila o amerických sankcích vůči Íránu, eskalující situaci a dokonce i hrozbě válečného konfliktu, přednesl režisér na celosvětově sledovaném ceremoniálu mírové poselství, které řadu Íránců naplňovalo hrdostí i nadějí.
Dokument se zaujetím, ale i nadhledem zachycuje přijetí filmu mezi obyčejnými lidmi a jeho úspěchu v zahraničí, kulminujícího Oscarem. Vedle rozhovorů s tvůrci i náhodnými kolemjdoucími zahrnuje také unikátní záběry autentických reakcí ze sledování předávání Oscarů v různých domácnostech v Íránu. (Česká televize)

(více)

Recenze (5)

gudaulin 

všechny recenze uživatele

Dokument, který svými prostředky vypovídá o dnešním Íránu stejně jako hraný Rozchod Nadera a Simin. Mimochodem, na poměry přísné íránské cenzury si taky dovolí být hodně otevřený až drzý. Celkový dojem: 90 %. ()

kinderman 

všechny recenze uživatele

No, tak hlavně, že Rozchod "porazil" na Oscarech film sionistického režimu (myšlen izraelský snímek Notefoot), jak mnozí mírumilovní Íránci nezapomněli zdůraznit. Ale jinak podobnost islámské republiky s bolševickou totalitou značná, stačí vědět, co se (ne)dělo v 80.letech, když Jaroslav Seifert dostal Nobelovu cenu za literaturu. ()

Autogram 

všechny recenze uživatele

Tu som sa o realite v Iráne dozvedel o niečo viac, ako v samotnom filme. Obligátne zábery z festivalov a z odovzdávania cien boli povinnou jazdou, ale zaujímavejšie boli reakcie ľudí a diskusie o filme na verejnosti, to mi trochu pripomenulo naše čsfd, tie hádky o význame filmu a konaní postáv. Diskusie u odborníkov a kritikov zdôrazňovali kontroverznosť filmu a vyzeralo to ako nejaká iránska nová vlna, uvidíme, či vydrží dlhšie, ako tá naša zo šesťdesiatych rokov a či povedie k vážnej zmene v spoločnosti. Film o filme samozrejme netreba pozerať pred filmom, pretože je plný spoilerov, buď priamo z filmu alebo v diskusiách. ()

Reklama

Reklama