The animal that therefore I am

Jacques Derrida začal v roku 1997 svoju povestnú desaťhodinovú prednášku na konferencii v Cerisy tým, že tematizoval udalosť, keď je on/človek objektom pohľadu zvieraťa, a tým sa kriticky vymedzil k Heideggerovmu rozlíšeniu človeka a zvieraťa. „V prvej tretine prevláda vnútorný monológ (podložený citáciami Derridovho textu) a obrazy pohľadov štyroch tvorov: človeka, psa/vlka, zajaca, a napokon orla. V druhej tretine vzniká dramatický konflikt medzi týmito zvieratami, ktorý je daný štúdiou ich činností. Zvieratá sa rozdelia na dravcov a obete, kde je tak trochu ten zajac naháňaný, ale žena ho zachráni tým, že zachytí vlka. Následne sa činnosť ženy prejaví v hre na gitaru: žeby odkaz na hľadanie harmónie? Harmónia a rovnováha sa nastoľuje v tretej časti: orol je vypustený z ateliéru, pes prestane poľovať na zajaca. Žena prednesie slová o novej úrovni vzájomnej akceptácie tvorov.“ (Juraj Oniščenko, filozof) (Art Film Fest)