Tělesné vztahy

Tak tohle byl parádní film,který se sice pomaleji rozjíždí,ale nabízí vcelku pravdivý pohled na mužský pohled na ženy,vztahy,manželství atd.a závěrečná scéna je docela vypovídající o dost velké části mužské populaci a jeho ega.Jack Nicholson je zde perfektní-to kdyby jen měl někdo pochyby :-).Za mě 85 % a pět hvězd. (25.04.2015)

Pred pár dňami som si tretí krát pozrel Na dotyk, ktorý je rovnako vzťahovým filmom ako Telesné vzťahy a dokonca ho spáchal rovnaký režisér. A aj keď papierovo (generačne) by mi mali byť bližšie Telesné vzťahy, opak je pravdou. Nechali ma v úlohe nezaujatého pozorovateľa, ktorý má Arta Garfunkla medzi desiatkou najobľúbenejších spevákov a Jacka Nicholsona medzi desiatkou najobľúbenejších hercov, žil v dobe, v ktorej sa príbeh odohráva ... a nič. Videl som dobre zahranú konverzačku, v ktorej časť dialógov znela neprirodzene a polarita oboch postáv vytvárala priestor pre celkom zaujímavý prepletenec vzťahov, lenže niečo tomu zúfalo chýbalo. Tak som to disciplinovane dopozeral, udelil obligátne tri hviezdičky a pravdepodobne veľmi rýchlo na tento film zabudnem. (04.09.2013)

Mike Nichols je možno najvačší expert na medziľudské vzťahy, čo sa týka úprimnosti a "bezprikrášlenosti" ich podania, aký kedy v Hollywode nakrúcal. Možno spoločne s Kubrickom, lenže ten bol žánrovo všestrannejší. Film vystihuje nielen odcudzenosť doby, ktorú odvtedy môžeme nazývať modernú, jej typických predstaviteľov, mladých úspešných mužov a ich vzťahy, ale myslím, že vystihol aj moment, keď sa z človeka stáva osobnosť, ktorá ho poznamená viac, ako si možno pripustí a jeho bojujúcu prirodzenosť "preklopí" tým nesprávnejším smerom. To sa tu odohralo v prípade Nicholsonovej postavy. Tá Garfunkelova síce žije sporiadanejším životom, ale je stále pod silným vplyvom psychicky silnejšieho kamaráta a tak sú Telesné vzťahy výbornou psychologickou drámou a ukážkou života moderného človeka v modernej dobe zároveň. Rozplývať sa po neviem koľký krát nad trefnými dialógmi v Nicholsovom filme nemá zmysel. (27.08.2013)

Vztahová konverzačka s otevřenými, často peprnými, ovšem nikterak oplzlými dialogy a zajímavou myšlenkou - stydlín Sandy a bonviván Jonathan měli k ženám a vůbec vztahům sice rozdílný postoj, avšak nakonec dopadli přibližně stejně. Herecky tu sice vládne Jack Nicholson (dámy, tady mu to dokonce i sekne! :-)), ovšem Art Garfunkel podal rovněž skvělý výkon. Candice Bergen a Ann-Margret patřily k nejkrásnějším herečkám té doby, avšak krom přirozené krásy byly obdařeny i hereckým talentem. Důkaz, že se i o vztazích, sexu a intimnostech nechá vyprávět inteligentním a vkusným způsobem. 75%. (29.09.2012)

Som prekvapený zo snímku režiséra Mikea Nicholsa,ale nie som prekvapený z tria predchádzajúcich snímkov Hlava 22,Absolvent a Kto sa bojí Virginie Woolfovej? Všetky tri sú skvostné zaujímavé počiny,ktoré majú veľa do seba... Niečo ma fascinuje na Nicholsovej réžii,ktorá vyzerá jednoducho,pritom keď sa začínam sústrediť na úvod,hneď ma dostáva kompozícia obrazov po sebe nasledujúcich ako je to v tomto prípade... V pozadí sú dvaja hlavní mužskí predstavitelia Jack Nicholson,ktorý dokazuje,že je herecký velikán a príležitostný herec Art Garfunkel,ktorý po Hlave 22 opäť spolupracuje s Nicholsom. Rozprávajú sa o jednej babenke,s ktorou sa chystá zoznámiť Sandy(Art),ktorý je nesmelý,ale túži s ňou chodiť. V tom nevidím nič zlé,jeho kamoš Jonathan (Jack) trpí posadnutosťou sexom,neukojený 30-nik,ktorý nikdy nevie s tým prestať,preto sa čochvíľa dostane do nohavičiek Sandyho priateľky Susan(Candice Bergen),ktorá je pekná,sympatická,inteligentná,len chybička krásy tkvie v tom,že s ňou chodia obidvaja,len jeden z nich to nevie... Zložitá dráma s ľudskými vzťahmi,ktoré sa preplietajú do väčšej siete s ďalšími novými,ktoré prichádzajú do ich životov. Dospejú o niečo neskôr,že nemá zmysel spolu chodiť,t.j Jonathan a Susan,povedal by som,že Sandy by si mohol kľudne vziať dobrovoľne život,keď by to zistil... Jonathan obdivuje staršie ženy s veľkými prsiami,a takú si automaticky zaobstará,modelku Bobbie,vynikajúci výkon Ann-Margret,s ktorej sa stáva obeť neukojeného partnera,ktorý z nej robí nafukovaciu Anču,pritom ona by sa chcela vydať.. Snímok je kritický v zobrazení človeka,ktorý trpí chorobou satyriázou,t.j hypersexualita,ktorá výstižne vysvetľuje záverečný monológ jednej ženy,ku ktorej na záver snímku prichádza,ktorá šťavnatými slovami konkretizuje Jonathanovu povahu... Pomerne sa tu vyskytuje veľa nahoty,uštipačných slov,konverzácii...Totálne excelentne spracované je domáci album fotografií,na ktorých sú babenky,s ktorými niečo mal Jonathan s jeho trefnými komentármi,ktoré si prezerajú so Sandym na domácom projektore,tak to je niečo neuveriteľné... V hlave mi utkveli zábery statickej kamery,kde postava nemá šancu odtiaľ zliezť alebo zábery,ktoré nie sú vôbec vidieť,a tak počuť ich zvuky. Až som sa čudoval,čo herci niekedy stvárajú,otvorení v gestách,stykoch,mimikách,narážkach,klasicky takto by som mohol pokojne sám zažiť alebo poznať niekoho,kto má skúsenosti so vzťahmi,ktoré prinášali prievan a málo číreho optimizmu.Mike Nichols už keď pracoval na tomto projekte bol podľa mňa rešpektovaný tvorca so snímkami,čo som spomenul na začiatku,preto začína u mňa vzbudzovať úctu a rešpekt,i keď každý z týchto filmov,čo som videl sprevádza zvláštny pocit z toho,čo sa ponúka vidieť,tá kontroverzia ale nie je zbytočná,či nasilu,je tam potrebná ako aj postavy,ktoré predvádzajú výkony,z ktorých behá nepríjemný mráz po chrbte. Ak muž,či žena prežíva krízu vo vzťahu ,to môže byť inšpirácia ako sa tomu vyhnúť alebo nepríjemné prekvapenie,čo môže nastať... (29.04.2014)