Kudy kráčela smrt

Začal som komentovať jednotlivé diely, ale to by rozsahom zahltilo celú stranu komentárov. Takže si počkám, až to niekto rozvedie na jednotlivé diely a tam tie komentáre pripojím. Názvy jednotlivých dielov už rozpísal ďalší fanatik na druhú svetovú vojnu Jirko (ceskyhonza) a tak sa vyjadrím len k podstate jeho vzniku. Autorom a sprevádzačom všetkých dielov je Stanislav Motl, český spisovateľ a novinár. Venuje sa predovšetkým obdobiu 2. svetovej vojny a má v televízii aj svoj program „Stopy, fakta, tajemství“ a v rámci tohto programu sme sa mohli stretnúť aj s väčšinou z týchto dokumentov. Je taktiež autorom scenárov k filmovým dokumentom Živý mrtvý, Ozveny lidickej noci, Sláva a preklatie Lídy Baarovej, Mraky nad Barrandovom a Nacisti pod ochranou. Je autorom 18 kníh z obdobia 2. svetovej vojny , najzaujímavejšie z nich „Muži generála Pattona, A trinásty bol kat, Kde zmizol zlatý poklad republiky, Obete a ich vrahovia, Svedok z cely smrti“ a mnoho ďalších. V súčasnej dobe je najlepší českých dokumentarista a mohol by som ho prirovnať k slovenskému Dušanovi Hudecovi. Obdobný kvalitný seriál je aj na Slovensku a uvádza sa pod názvom „História jedného dokumentu“. Pre ilustráciu tu nechávam komentár k poslednému 12. dielu. 12. diel "Krvavý Walter". Leskovice nenápadná dedina na Vysočine nebola ničím nápadná, keby tu nebola hlavná cesta na Tábor a Pelhřimov a železničná trať s Tábora do Jihlavy. A po týchto dopravných tepnách utekali v máji 1945 Nemci pred Červenou armádou smerom na západ. Keď vypuklo v Prahe povstanie, zvýšilo to revolučnosť v celom Protektoráte a začali v obciach a mestách vznikať revolučné výbory a moc do svojich rúk zobrali ozbrojené oddiely. Podobne to bolo aj v tejto obci, kedy 5.5.1945, vznikol revolučný výbor a ozbrojený oddiel odzbrojil miestnu nemeckú posádku, ktorú tvorili slovenskí karpatskí Nemci. Demoralizovaná jednotka ochotne odovzdala zbrane za jedlo. Uzavreli ich v miestnom hostinci a postavili stráž. Dramatické vyústenie revolučného dňa a pod vznikajúcou eufóriou malo na svedomí niekoľko miestnych mladíkov, ktorí postavili guľomety v blízkosti cesty a ostreľovali ustupujúce nemecké jednotky. Odpoveď na seba nenechala čakať. Už podvečer prišiel do obce trestný oddiel z Pelhřimova a zjednal nápravu. Keďže mali mŕtvych aj ranených odtiahli späť do posádky. Aby ráno 6.5.1945 spoločne so svojim veliteľom SS hauptsturmführerom Walterom Hauckom dokonali dielo skazy. Za obeť im padlo 31 domov úplne spálených a 7 čiastočne (z celkového počtu 43 domov) a zabili 25 ľudí (z celkového počtu 220 osôb - zostatok sa ukrýval v lesoch). Kpt. Huck stihol z Pelhřimova utiecť, zadržali ho vo Francúzsku, kde ho postavili pred súd ako vojnového zločinca za masaker v meste Ascq (zabili 86 ľudí). Odsúdený bol na trest smrti, ale miestny kňaz vyvinul tlak na vdovy po zavraždených, podpísali žiadosť o milosť a v roku 1956 bol francúzskym prezidentom omilostený a spokojne odišiel do Nemecka. Za masaker v Leskoviciach nebol stíhaný ani potrestaný. Zomrel v roku 2006. (11.12.2019) (méně) (více)