Reklama

Reklama

Dekalog

(seriál)
  • Polsko Dekalog (více)
Polsko / Západní Německo, (1989–1990), 9 h 20 min (Minutáž: 53–58 min)

Hrají:

Henryk Baranowski, Jerzy Stuhr, Daniel Olbrychski, Bogusław Linda, Piotr Rzymyszkiewicz, Olaf Lubaszenko, Wojciech Klata, Władysław Kowalski, Janusz Gajos (více)
(další profese)

Epizody(10)

Obsahy(1)

10 filmov Krzysztofa Kieślowského na tému 10 božích prikázaní:
1. Ja som Pán, Boh tvoj! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal. - novodobá dôvera v počítače a vedu
2. Nevezmeš mena Božieho nadarmo. - smrťou začína nový život, uzdravenie znamená smrť ...
3. Spomeň, aby si deň sviatočný svätil. - muža odláka vášeň od rodiny
4. Cti otca svojho i matku svoju! - po smrti matky, otec a dcéra v nejednoznačnom citovom rozpoložení
5. Nezabiješ! - obraz trestania smrťou za smrť
6. Nezasmilníš! - vášnivé city dospievajúceho mladíka k zrelej žene
7. Nepokradneš! - matkou vlastnej vnučke?
8. Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu! - spomienky na krutosti okupácie Poľska
9. Nepožiadaš manželku blížneho svojho! - v úprimnom manželskom zväzku dôjde k závažným zdravotným problémom...
10. Ani nepožiadaš majetku blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho je! - dvom synom zostane po smrti otca zbierka starých známok...
Cyklus, ktorý je zviazaný cirkevnou témou a akousi alegorickou postavou nestranného pozorovateľa... Každá časť tvorí samostatný uzavretý celok. (wewerička)

(více)

Recenze uživatele petite fille k tomuto seriálu (11)

Dekalog (1989) 

súlad dômyselnosti, pravdivosti a krásy. raritné dielo, málokedy sa stretnem so sériou, ktorá je tak dôkladne prepracovaná, že jej časti fungujú samostatne i v celku. ak som niektoré diely hodnotila nižšie ako iné, dôvodom je jedine môj subjektívny pocit a miera stotožnenia sa s danou časťou. komplexne sa však nedá hodnotiť inak ako absolútne, tieto precízne do seba prepletené drobné príbehy fungujú v spoločnom rámci takmer stopercentne. čo sa týka etického vyznenia, sú plné hlbokej múdrosti, pričom sa vyhýbajú prílišnému moralizátorstvu, čo je v danom koncepte dosť očakávaný jav. preto tieto príbehy nevyznievajú plocho, odráža sa v nich komplikovanosť a mnohorakosť ľudskej duše. sú hodnoverným zrkadlom skutočného života, čo ja osobne považujem za jednu z vrcholných mét umeleckého spracovania. som si istá, že pri opakovaných projekciách stále budem môcť objavovať nové nuansy a detaily, ktoré obohatia môj žážitok. ale i to s vedomím, že toto je dobré víno, aké si treba sústredene vychutnávať v správnej atmosfére, aby aj po vstrebaní jeho chuť dlho ostávala vo vedomí. ()

Dekalog I (1989) (E01) 

veľmi silné, čisté a komorné dielo o veľkej Otázke. ľudské vedomosti sa zrážajú s mystériom života a poznanie sa rodí v skúške ohňom.. vlastne ľadom. poetika je číra a dôsledná natoľko, že pôsobí až akousi chladnou dokonalosťou. vďaka tejto nesmiernej premyslenosti, sa mi táto epizóda akosi vzďaľuje. ale to je iba súkromný dojem, ktorý nemá nič spoločné s objektívnou kvalitou filmu, predpokladám, že ho zapríčinila silná explicitnosť zobrazenie daného Božieho prikázania. je to taká jasná žiarivá svieca na filmovom oltári, na ktorú sa asi ja viem dívať len odniekiaľ z chóru. ()

Dekalog II (1990) (E02) 

myslím, že tento diel človeka obzvlášť potrápi - nedopovedanosť navodzuje dokonale reálny dojem mnohorakosti života. v istých situáciách sa čudujete doktorovi, potom zas Dorote.. a to až kým nedôjde k absolútnemu odhaleniu motívov a histórie postáv, kedy sa scéna priezračne vyjasní. pamätný záber včely je geniálnou metaforou iluzívnosti rozhodovania nad životom iného. číslo dva zasahuje rovno do živého. ()

Dekalog III (1990) (E03) 

boli predo mnou vyzvdihované úplne iné diely Dekalogu, ale tento na mňa zatiaľ (spolu s II) zapôsobil asi najsilnejšie. spomedzi mojích doterajších filmových zážitkov je to doposiaľ najpôsobivejšie stvárnenie krutej samoty počas sviatkov, kedy je človek citlivejší ako inokedy, najviac mu chýba blízkosť spriaznenej duše a spoločný rituál. navyše znova sa mi vyjavila citlivosť Kieslowského príbehov na interpretáciu. cez mnoho náznakov, ktoré sa vo filme objavujú iba raz, si možno vyskladadať celé pozaadie príbehu. a pod povrchom toho všetkého závažné emócie. biblicky úchvatné. ()

Dekalog IV (1990) (E04) 

opäť jedno mocné filmové teleso. Adrianna Bierdrzynska exceluje, jej stvárnenie Anny na mňa zapôsobilo.. možnože zatiaľ najlepší herecký výkon v Dekalogu - in my humble opinion. darmo rozprávať niečo o zvyšných aspektoch, veď ani nemám kapacitu to riešiť, je to zase prepracované, precízne, hlboké. bezprostredne po vzhliadnutí ma to síce nepoložilo rovnako ako iné diely, no neskôr sa ku mne ten príbeh začal silno vracať, zanechal vo mne hlbšiu pečať, než som tušila. dotklo sa ma umenie. ()

Dekalog V (1990) (E05) 

surovosť vraždy pre potešenie rovná sa krutosti trestu smrti, ďalší veľmi explicitný záver z Dekalogu s ktorým sa možno (ne)stotožniť. čo však popierať nemožno, je opäť úchvatné stvárnenie. páči sa mi celkové vyrozprávanie príbehu, prelínanie sa sprvoti nesúrodých scén, na malej ploche vynikajúce komplexné zobrazenie charakterov - možno súdiť nielen zločinca, ale i obeť a idealizmus mladého právnika sa stretáva s tou najťažšou skúškou. možno až príliš krátky film, čo pripomína, že "nezabiješ" neznačí iba vraždu, ale každý skutok, ktorým sa blížnemu ubližuje. ()

Dekalog VI (1990) (E06) 

hoci rovnako prepracovaná ako iné, pre mňa je to jedna zo slabších častí Dekalogu. všetko tam je, ale niečo predsa chýba... možno ako v tom čudesnom "vzťahu na diaľku". ()

Dekalog VII (1990) (E07) 

kto je vlastne zlodejom - Majka alebo jej mama... ak možno ukradnúť živú bytosť, ktorá si ešte neuvedomuje zložitosť vzťahov. bavia ma tieto paradoxy Dekalogu. postavy so svojimi motiváciami sú vykreslené maximálne presvedčivo a súčasne veľmi krehko. podiel viny u každého by sme mohli rozsudzovať iba ak pod mikroskopom a napätie vrcholí strašným kompromisom. sila. ()

Dekalog VIII (1990) (E08) 

neľahké na interpretáciu... dobro si vždy nachádza svoju cestu pomedzi prekážky, lebo "najdôležitejšie je, že dieťa prežilo". medzitým tí, čo sa zle rozhodli, zápasia s vedomím svojho zlyhania. spočiatku ohromne chladné a pomalé zobrazenie, tuhá prázdnota (až som sa bála vyprázdnenosti za hranicou minimalizmu), ale nakoniec aj zasvieti svetielko harmónie (odhalenie pravých motívov Zofie a jej muža a zdanlivo nesúrodá scéna s hadím mužom :)). napriek tomu to, čo ublížilo navždy zanecháva trpkú jazvu (krajčír). ()

Dekalog IX (1990) (E09) 

strhujúci vnútorný boj človeka, ktorý na začiatku zdá sa ani neuznáva existenciu lásky. jej poznanie je draho vykúpené v emocionálne vygradovanom závere. už mi pomaly dochádzajú slová na majstrovstvo tohto filmového kolosu.. ()

Dekalog X (1989) (E10) 

aká divnosť! ...ale sympatické zakončenie :) nech žijú veľké psy, obličky a mreže, ale to najpodstatnejšie človeku aj tak nikto nevezme. ()

Reklama

Reklama