Sehsahng kkeuteui sarang

⚪Samé o sebe vlastne extrémna neukotvená sprostosť s množstvom motívov - k deju - v úvode sa chvíľu rieši téma domáceho násilia, ktorá ale v príbehu nehrá skoro žiadnu úlohu a pôsobí skôr ako citové vydieranie diváka, za pár minút si terorizovaná manželka nachádza nového amanta, do ktorého je (záhadne rýchlo) zahľadená, tento chlap sa zároveň ale páči aj jej dcére, prebehne svadba, dcéra na matku žiarli, odcudzuje sa jej, nový manžel začne po čase spávať aj s dcérou, pretože ju (asi???) tiež miluje, matka na to raz náhodou príde, spraví scénu (extrémne otravný krik a škrekot herečky), ale namiesto toho, aby vyhnala chlapa najprv vyženie dcéru a napokon odchádza sama (áno, dobre čítate), aby im uvoľnila cestu, našla samú seba a aby aj oni dvaja našli svoje poslanie.⚪Čo chcel týmto celým scenárista povedať je ťažké zistiť. Poučenie z toho neplynie skoro žiadne, o nejaké reálne city sa vôbec nehralo, skôr to všetko pôsobilo ako akési pomätenie zmyslov, náhla iskra, ktorá sa hneď aj vytratí, ale hrá sa na lásku a tak ju chce prezentovať aj scenárista a čerešničkou bola samotná matka - inak silná, emancipovaná, vzdelaná, prednášajúca profesorka, ktorá sa ale na druhej strane nechá doma dobrovoľne otĺkať primitívnym tyranom, je pri ňom záhadne submisívna a potom zas nevidí, čo sa jej deje za chrbtom s dcérou.⚪Jediná vec, ktorá mi utkvela - scenárista asi počas písania scenára čítal aj kamasútru, keďže sa tu nachádzajú asi 2 erotické scény, ale tak divné a vyslovene krkolomné, až to bolo k smiechu.⚪Inak klasicky kórejský uťahané, so pseudopresahom, zbytočne explicitné a skoro bez pointy.⚪ (29.05.2022)