Kuba očima Francouzky

Sprostredkované nadšenie z Kuby štyri roky po víťazstve revolucionárov Fidela Castra. Komentár Michela Piccoliho a režisérky s vervou opisuje živo pospájané fotky, často v sprievode parádnych latinos pesničiek. Po rokoch stále pútavé dobové svedectvo z nadšenia nad porážkou diktátorského kapitalizmu. Poznámka: Napohľad zjavná chvála Castra samozrejme v roku 1965 nemohla brať do úvahy, že jedna diktatúra nahradí inú, kde sa z vysmiatych robotníkov a roľníkov stanú len pasívni, často znechutení prívrženci a revolučné nadšenie vychladne vplyvom diktatúry konzumerizmu prenikajúceho cez mediálne a turistické kanály. Faktom napriek negatívam ostáva, že Kubánci dostali v socialistickom totalitarizme aj množstvo výhod od bezplatného školstva a zdravotníctva až po budovateľský rozmach. Po rokoch ekonomickej blokády tieto výhody síce vybledli a zhrdzaveli, stále však Kuba patrí k štátom s najmenšou kriminalitou v oblasti a s najmenším výskytom chorôb, detskej úmrtnosti a analfabetizmu v celej Latinskej Amerike. To sú ukazovatele nad ktorými by sa mohli zamyslieť aj veční zástancovia tak vágnych a bezobsažných pojmov nášho súčasného sveta akými sú "demokracia" či ľudské práva". (08.02.2013)

Mozaika z různých oblastí kubánské společnosti má výborný hudební doprovod. (11.11.2020)