Prověrka osudem

Spíš než válečný film mě zajímala cesta, kterou ušel Alexej German k Chrustaljovovi. Tedy jakási     Проверка на дорогах. Za fakt, že jsem z bojů Druhé světové války dost vyčerpaný, vděčím převážně ČT, která nás jí překrmuje; ne že bych se na každodenní válečné dokumenty fyzicky díval, stačí si jen pravidelně číst programy jednotlivých kanálů. Abych se v současném světě zorientoval, nepotřebují "zprávy", stačí mně "programy". (29.02.2024)

Trezorový, ruský, vojnovo-psychologický film, ktorý rozpráva o ruskom vojakovi v službách nemeckej armády. Má výčitky a nechá sa zajať partyzánmi. Tí mu spočiatku nedôverujú, ale dajú mu druhú šancu... Aj keď starší a čiernobiely, ale stále ďaleko kvalitnejší film ako väčšina súčasnej ruskej vojnovej produkcie. Takýto pohľad komunistom nevyhovoval, preto ho roky nikto nevidel. V súčasnej záplave ruských vojnových filmov na DVD, vyčnieva nad hromadou braku iba pár vydarených kúskov. Spomeniem napr. Vzostup, Hviezda, Balada o vojakovi, ale hlavne asi to najkvalitnejšie, čo rusi stvorili a to /je Choď a pozeraj sa. Film 7/10. (25.01.2009)

Našroubovávať poetiku blízku ruským umeleckým, pomalým a ťaživým filmom do partizánskeho príbehu je úplne mimo misu. Českí distribútori primerane tomu dali dielu názov Previerka osudom, hoci pôvodný názov oveľa lepšie prekladovo uchopili angloamerickí filmoví súdruhovia. Проверка на дорогах (Pravérka na darógach) je niečo ako Overenie na tratiach. Príbeh samotný nie je márny, no jeho formálne spracovanie k partizánčine vôbec nesedelo. Poznámka: Ale možno som len niečo nepochopil a možno si Germanov debut overím na pravidelnej ceste vlakom na trati Bratislava-Brezno. (17.01.2021)

Nadprumerny sovetsky valecny film. Snimek nam sice nezodpovi otazku, proc se dal Rus k Nemcum, aby po chvili prebehl zpet k Rusum, ale ukaze nam pohled partyzanu na zajatce z nekolika stran a o jeho provereni. Film obsahuje nekolik velice silnych scen, nekdy sice Alexej German na tempu ubral, zaverem nam vsak vzal vsechny mozne pochybnosti o tomto filmu. Skvele herecke vykony a dobra kamera. (10.08.2008)

Film široký jak ruská duša ťažko hodnotiteľný merítkami platnými pre iné vojnové filmy. Previerka osudom na jednu stranu je "umeleckým filmom", ktorý má toho evidentne veľa spoločného s filmami napríklad Tarkovského, či Sokurova, na druhú stranu sú v ňom aj akčné scény a pôdorys scenára nie je vôbec inkohorentný ako je to zvykom vo východoeurópských kinematografiách a čo je vlastné práve aj Germanovým ďalším filmom. Naratív nenechá žiadne otázky nezodpovedané a všetky motívy sa zbiehajú k ústrednej téme, v štruktúre rozprávania sa vytyčujú jednotlivé dielčie ciele, stotožnenie s postavami nie je nijako extra sťažované a divák je priebežne uspokojovaný pravidelnými dávkami akcie, či napätia ako to poznáme aj z amerických či iných žánrových filmov (úvodná prestrelka medzi partyzánmi a fašistami, bitka v tábore, prepadnutie nemeckej hliadky, záverečná akcia v tábore). Nad rámec šestákovej akčnej historky film posúva jeho revizionistický prístup k téme partyzánskeho boja, keď ospravedlňuje kolaboranta s fašizmom (vďaka čomu išiel v dobe vzniku automaticky do trezora) a ono štylové spracovanie, ktoré by divák čakal skôr u spomenutého Tarkovského (vysoká priemerná dĺžka záberu, širokouhlý formát, dôraz na exteriéry) či Sokurova ("Odpojený zvuk" - keď napríklad dialóg namiesto prichádzania z úst postavy prichádza akoby niekde z priestoru a nadobúda tak subjektívnu povahu. Síce vidíme kto začal rozprávať ale následne sa nositeľ dialogu buď kvôli pohybu kamery, alebo vlastnému presunu stratí z obrazu, jeho prehovor však zostáva vo zvukovej stope akoby bol stále prítomný. Pôsobí to ako také brblanie, ako keby postava niečo hovorila aj ostatným ale zároveň akoby si to šomrala sama pre sebe, akoby vyslovila svoj vnútorný monológ. Technika, ktorá je do šialených rozmerov dovedená napríklad v Sokurovovom Faustovi, a ktorú som inde ako v ruských filmoch nevidel.) (21.08.2014)