Obsahy(1)
Dokument zobrazuje politické mítingy dvoch dlhodobo najpopulárnejších strán za posledných dvadsať rokov, pričom sa sústreďuje na "kultúrne vložky" na týchto podujatiach. Hlavnou postavou filmu je spevák Róbert Kazík - ikona týchto podujatí. (Kino-lumiere.sk)
Recenze (1)
Dokument jasne ukazuje, že verejná prezentácia kultúrnych podujatí akejkoľvek politickej strany musí oslovovať jednoduchšie založené, takpovediac ľudové vrstvy obyvateľstva. Tie, ktoré oslovujú zábavné programy komerčných televízií, vysielané v hlavných vysielacích časoch. To, že to padlo na SMER, HZDS a SNS zodpovedá dobe vzniku dokumentu. Rovnako tak trefne do tohto politického portfólia zapadá ikona najpokleslejšieho predvedenia ľudových piesní s príznačným menom Robo Kazík. Ruku si môže podať s takými hviezdami umeleckého slovenského neba ako bumčvachová kapela oddrhovačiek spotvorených príšerným syntetizátorovým sprievodom - Senzus, či Otto Weiter. No Robo Kazík, nech mu je zem ľahká, bol podivuhodný týpek. Ako v dokumente vraví, jeho jediným imidžotvorným prvkom je, že si husté fúzy (poznávací znak pána speváka Kazíka) farbí na čierno. Uhľovo čierno, dodávam ja. Okrem toho sa tu medializuje jeho spolupráca s ŠtB, načo pán spevák vytiahne akési potvrdenie, že on nikdy s nikým nespolupracoval. No a najdivnejšia príhoda je tá, ako ho napadol vlastný pes - bernardín a takmer mu odhhryzol nos. Zaujímalo by ma, čo konfliktu predchádzalo, no vyhodnotil som si to tak, že Kazík nebol celkom v poriadku. Vlastný pes Vám nos len tak zubami neodfaklí a následne nezačne na Vás, ako majiteľa divo útočiť a hrýzť, čo popísal sám Kazík v dokumente. Aj z opísaného vidieť, že pre neho je dôležitejšia medializácia bulvárnych príbehov z jeho života, ako hovorenie o vlastnej tvorbe, či spievaní. Pretože tam nie je veľmi o čom. V dokumente sa mihne i politická pobehlica menom Martin Nikodým. Ten je ochotný za tučnú odmenu odmoderovať najtrápnejšie mítingy strany SMER a oduševnene sa dokonca funkcie moderátora zhostiť. Čo poteší je ukázaná mizivá účasť a minimálny záujem verejnosti o open air kultúrne podujatia dobovo najpopulárnejších politických strán. Aspoň dakedy majú ľudia rozum a oželejú úbohosť nad úbohosť. Veď len prostá prechádzka lesným lesoparkom dá človeku viac, ako tieto grcoidno hovnové popkultúrno-nekultúrne politické výplachy ducha aj mozgu. ()