Reklama

Reklama

Volání

(festivalový název)
Dokumentární
Slovensko, 2019, 70 min

Režie:

Erik Praus

Scénář:

Erik Praus

Kamera:

Peter Kováč
(další profese)

Opustili svetský život, manželku, deti, prácu a vstúpili do kláštora. Cez portréty troch mníchov zachytáva celovečerný dokumentárny film Erika Prausa neopakovateľnú duchovnú atmosféru a mystiku pravoslávneho kláštora Počájivská lávra, ktorý leží na kopci nad mestečkom Počájiv v Ternopiľskej oblasti na západe Ukrajiny. Otcovia Gabriel, Vicilentius a Nazarij sa tu zbavili traumatizujúcej minulosti, dosiahli pokoj a vyrovnanosť a našli zmysel života. Ich príbehy sú metaforami zduchovnenia a očistenia od ľudských vášní na pozadí divokej ukrajinskej reality. Pod tlakom materiálnej biedy a duchovného zúfalstva navštevujú toto pútnické miesto masy veriacich, aby načerpali nové sily a odpustenie. Film s úctou pozoruje každodenný život mníchov, ale všíma si aj okázalú nádheru kláštorného prostredia. Cesta viery nie je len výsadou vyvolených. Je otvorená pre každého, kto pocíti „volanie“. (ASFK)

(více)

Videa (1)

Recenze (7)

Autogram 

všechny recenze uživatele

Z polovice je film obrazová báseň s majestátnou hudbou, ktorú si treba vychutnať asi v kine, v televízii to nemalo ten správny efekt, hoci aj na dnešný Vianočný sviatok. Druhá polovica je dokument o živote mníchov, o ich predchádzajúcom živote a ako sa do kláštora dostali. Táto časť trochu zlyháva, lebo sme sa nedozvedeli podstatné veci a je zrejmé, že film stavia hlavne na tom prvom. ()

siloalampa 

všechny recenze uživatele

Vyjadriť sa zrozumiteľne takmer iba pomocou obrazu je pre tvorcu veľmi náročná úloha. Je to pohyb po veľmi tenkom ľade, a ak sa niekde len kúsok preborí, všade je voda. O to ťažšie stráviteľnejšie je to potom pre diváka. Volanie v sebe nesie nesmierne zaujímavú a pútavú tému, z ktorej sa však vplyvom prílišnej statiky bez podsunutia čohosi nepredvídateľne - zaujímavého stáva iba prestížne namaľovaná podobizeň, ktorej však chýba akási iskra. Volanie si ma zavolalo do kina samé a ja som sa snažil vypočuť si ho až do konca. Diskusia po filme bola dlhá možno i preto, že ľudia si žiadali dozvedieť sa oveľa viac, než (len) VIDELI. Tak som to aspoň subjektívne cítil ja. Všetkým tvorcom dokumentu však naďalej fandím a držím palce, sú to sympaťáci. ()

Reklama

Anderton 

všechny recenze uživatele

Ako polhodinový televízny dokument by to mohlo fungovať dokonale. Film by mal spád, bol by nahustený informáciami a mohol by aj gradovať. Takto ale sledujeme vyše hodinu niečo, čo skutočne mohlo byť kratšie a mal som dojem, že stopáž je naťahovaná zbytočne umelo, no aby to šlo proste do kín za plnú cenu. Inak ma téma zanechania svetského života nesmierne zaujala, ako neveriaci skutočne nemám problém s ľuďmi, ktorí zasvetia svoj život inej filozofii. Áno, filozofia života je lepší výraz, než jeho obetovanie Bohu. Nájdenie vnútorného pokoja je skrátka voľba a to, že ju niekto dosiahne v kláštore, je taktiež voľba a ak sa ukáže ako správna, taký človek môže prežiť skutočne plnohodnotný život. A to aj bez húlenia gandži a snowboardovania, ako nám vysvetľuje jeden z mladších mníchov. ()

Radko 

všechny recenze uživatele

Náhľad do života troch pravoslávnych mníchov a ich každodennej práce a obradných rituálov. Popri výpovediach o dôvodoch vstupu do kláštora, je zjavná autorská snaha o navodenie kontemplatívno mystickej atmosféry. Tá sa čiastočne vydarila. Najmä vzhľadom k stíšenému prírodnému prostrediu kláštora. No nejde len o meditatívny dokument. Z jeho dvoch polôh divácky viac priťahujú fakty o živote svätej trojice. Tých je pomenej. No čosi sa nájde. Mladý mních si prešiel klasickými mini rebéliami (tráva) dospievania. Potom si akosi rozosral život. Osobný i pracovný. Riešenie problémov našiel v úniku k Bohu. Druhý, starší, bol podnikateľom. Darilo sa, no parťáci ho ojebabrali. Pád nadol nechcel riešiť znovu podnikaním, ale spásnou cestou hriešnika k Bohu. Rodina nevie zabudnúť, má pocit, že ich obral o peniaze, ktoré mohol ešte zarobiť. Napriek tomu spolu komunikujú. Tretí o sebe veľa nepovedal. Vyrastal v sporiadanej rodine. Tá neskôr zvažovala, či mu dá po odchode do kláštora požehnanie k zvolenej ceste. Nasleduje SPOILER. Dala. Poznámka: Zaujalo, ako pravoslávna cirkev, v porovnaní s katolíckou, mega preferuje zlatú farbu. V oblečení kňazov, mníchov i výzdobe pravoslávnych chrámov. Stačí si pozrieť tie blýskavo zlaté cibule, zdobiace hádam každý pravoslávny kostol. ()

blondboss 

všechny recenze uživatele

Daná tematika mi ozaj nie je blízka a išla úplne mimo mňa. Mám práveže rád rôzne dokumenty o rôznych komunitách a spôsoboch ich života. Aj o tomto mníšskom živote by možno bolo zaujímavé čo to vedieť, len problém je, že je to proste nezaujímavé a aj keď atmosféra v takomto kláštore môže byť akýmsi podnetom k podobnému snímku, mňa to jednoducho skoro vôbec nezaujalo a pozrel som si to len zo zvedavosti. 40 % ()

Galerie (64)

Zajímavosti (8)

  • Režim v kláštore môže navonok pôsobiť ťažko a mnísi veľmi vážne. Po dlhšej dobe v kontakte so štábom sa začali z úctyhodných a vážnych osôb stávať veselí otvorení ľudia. (Peterbacil)
  • Uzavretá komunita v kláštore má svoj harmonogram a pravidlá. Štáb sa počas nakrúcania musel prispôsobovať týmto pravidlám, pričom najťažší bol zákaz fajčenia a akýchkoľvek alkoholických nápojov. Vegetariánsku stravu štáb znášal o niečo lepšie s výnimkou režiséra, ktorý si tajne nosil mäsové konzervy. (Peterbacil)
  • Podľa legendy z 13. storočia sa na Počajevskej skale na západe Ukrajiny pustovným mníchom a pastierovi zjavila presvätá Bohorodička. Na mieste zjavenia zanechala otlačok svojej stopy a z tohto miesta začal vyvierať prameň liečivej vody. Posvätnosť miesta vnímajú pravoslávni veriaci aj kvôli príbehu sv. Jóba Počajevského (1551-1651), ktorému pripisovali liečivé schopnosti a ikone svätej Bohorodičky, ktorá má podľa legiend zázračnú moc. Od tých čias na tomto mieste stojí počajevský kláštor, ktorý spravujú pravoslávni mnísi. (Peterbacil)

Reklama

Reklama