Gone to Earth

Tento melodramatický snímek se mi pod kůži nedostal, žádná z postav mi blíž k srdci neproklouzla.. Hlavní ženská postava mi nesedla, nedokázala jsem jí uvěřit a v podstatě jsem ani nevěděla čemu věřit, když ona sama byla bloudící ovcí.. Pro mě o žádný milostný trojúhelník nešlo, manžel byl slušňák až za hrob a toho druhého muže ovládala touha po sexu a touha po ženě, kterou nemůže mít, opravdovou lásku či skutečný vztah dvou dospělých milujících se lidí jsem v tom nenašla.. P.S. V mnohém souhlasím s kolegou Krtkem a chválím jeho komentář, hezky napsaný. A poděkování Willymu za rozšiřování filmových obzorů. (08.04.2024)

Hazel, milá, krásna, nerozhodná. Hoci vedela, že Edward je dobrák a pre jej čistú dušičku by bol ten pravý, záľubila sa do zlého chlapca Reddina. Poradiť jej nemal kto a so svojou nezávislou povahou, by si radiť ani nedala. Jej naivná nerozhodnosť ma rozčuľovala. Pekná bola jej priam osudová láska k prírode a všetkému živému, zvlášť ku líške Foxy, ktorú vypiplala od malička.  Neskoro však pochopila, kto je dobrý a kto zlý. (11.04.2024)

No, neco takoveho jsem jeste nevidel. Ze zacatku jsem myslel, ze je to snad nejaka fantasy, pak to chvili vypadalo jako pohadka, a nakonec se ukazalo, ze jde nejspis o nejake romanticke melodrama s tragickym koncem. Dalsi velmi zvlastni divacky zazitek (obzvlast zacatek a uplny zaver je opravdu podivana...). (06.11.2008)

♫ „Nebeské harfy pre teba hrajú, hrali aj pre Krista s jeho smutnými očami, hrali pre Petra i pre Pavla, ale nikdy nie pre mňa. Nebeské harfy, zo skla vyrobené, zelenšie ako tráva po daždi, hrali pre Petra aj pre Pavla, ale nikdy nie pre mňa. Nebeské harfy hrajú vysoko aj nízko. Chladným a daždivým vetrom sa predieram, aby som našla svoju harfu. Tak zelená ako jar ich má roztrieštená harfa bez strún.” ♫ • Dnes zrovna »oslavujem« najmä teda i to, že vďaka práve tomuto vydarenému titulu - autorského tandemu - Powell & Pressburger, som oficiálne zhliadol už konkrétne 3600. titul v chronologickom poradí, k čomu mi mimochodom priamo poslúžila i táto hriešne technicolorová - romanticko-dramatická záležitosť s obzvlášť rozprávkovými prvkami; no predovšetkým sa ale snáď naprosto jednalo i o akýsi herecký koncert: čiernovlasej a zeleonokej, príležitostnej speváčky, a k tomu veruže i veľkej ochranárky prírody [pre zaujímavosť: na svoju líšku Foxy určite jakživ nedala dopustiť, ktorá následne v dianí zohrala ešte veľmi kľúčovú úlohu...], čiže vskutku mimoriadne sexuálne príťažlivej protagonistky Hazel Woodusovej v priam elektrizujúcom stvárnení prostredníctvom Jennifer Jonesovej, ku ktorej sa jej «filmový tatko,» Angus, miestami naozaj správal ako nejaký, pardon za výraz, hajzel, len toľkoto na margo k danej veci. • Po dejovej stránke sa najskoršie nachádzam kdesi len vo „viktoriánskom Anglicku” [v roku 1897]; presnejšia zemepisná šírka by sa najskôr vzťahovala ku grófstvu Stropshire, kedy sa postupne začína kryštalizovať klasický, »milostný trojuholník«, kedy si zrejme zase znovu v duchu sami hovoríme: „Skrátka, asi nič nové pod slnkom, čo by sme niekedy predtým už niekde nevideli,” no zároveň ale podotýkam, že iba ozaj máloktorý z nich by ma tak extrémne zasiahol rovno do srdca, čo si teda vôbec pamätám... • Medzi trojicou hlavných postáv sa totižto rysujú zvlášť komplikované, medziľudské vzťahy, t.j. okrem medzitým už predsa trocha viac spomínanej Hazel, sa k nej pridávajú i dva mužské protipóly: zeman John "Jack" Reddin & pastor Edward "Ed" Marston [„predstaviteľ Jacka, D. Farrar; v mojom terajšom vnímaní, ako "farár", si teraz vymenil úlohy s predstaviteľom Eda, C. Cusackom, a to v opačnom ponímaní...”], pričom ústredná línia udalostí pomaličky «naberala na obrátkach» s úzkostnou atmosférou v rámci celku, ktorú hlavní režisérski autori systematickým spôsobom vyšponovali až kamsi na úplné maximum. • Hollywoodska krásavica a manželka vychýreného producenta Davida O. Selznicka, si tentoraz konečne odskočila i na Britské ostrovy, aby totiž vytvorila  jednu zo svojich najzaujímavejších postáv, čo sa divákom doslova vryje do pamätí; a to rozhodne nielen iba mne. (03.04.2024)

"Will you be three for dinner or one?" Prírodne založená a permanentne bosonohá milovnica líšok Hazel je dievča na vydaj, záujem o ňu javia živočíšne dominantný prostopášnik z radov nižšej šľachty Jack a všeobecne vážený miestny pastor a mamičkár Edward. Duchovnému sa ju síce podarí pojať za manželku aj pokrstiť, no Jack, arogantne vyžarujúci libido v jazdeckom obleku, tiež nie je úplne bez šance. Nerozhodná dievčina so sklonmi k poverčivosti po zosnulej cigánskej matke robí pochybné rozhodnutia a platí za ne cenu. Chvíľami mi príbeh odohrávajúci sa koncom 19. storočia pripadal ako povesť alebo rozprávka o čiernom poľovníkovi, chvíľami ako brontëovská romantická klasika. To všetko v solídnej kostýmovej výprave s bujnými dobovými kotletami v pestrých technikolorových farbách aj napriek dĺžke rozhodne nenudilo a zaslúži si zamknutie dverí na oddelenej spálni na štyri západy. PS: Herecky ma popri ústrednej trojici najviac zaujal sluha Hugh Griffith. "I have not recieved tartlets, I am not thankful." (vďaka Willymu Kufaltovi za zaradenie do premietania) (05.04.2024)