Reklama

Reklama

Cassino 1943: Devět měsíců v pekle

(TV film)
  • Itálie Cassino: 9 mesi all'inferno (více)

Obsahy(1)

Byl klášter na hoře Monte Cassino bombardován zbytečně? Spojenci věřili, že se tam ukrývají němečtí vojáci. Nově objevené tajné dokumenty a restaurované filmy ukazují jednu z bitev druhé světové války, jak ji dosud nikdo neviděl... Benediktinské opatství Montecassino ležící napůl cesty mezi Římem a Neapolí patřilo k nejdůležitějším památníkům křesťanství. Přesto se během bojů druhé světové války spojenecké síly rozhodly bombardovat tento historický klášter s nebývalou zuřivostí. Výsledkem bitvy se stal jeden z nejhorších a nejkrvavějších masakrů druhé světové války. O život přišlo 50 tisíc vojáků mezinárodního kontingentu spojeneckých armád, 20 tisíc německých vojáků a tisíce civilistů. Bitva probíhala dlouhých devět měsíců a vlekla se až do jara. Bylo skutečně nezbytné dobýt Montecassino, aby se uvolnila cesta na Řím? Proč se vylodění u Anzia neobešlo bez krveprolití? Proč Spojenci nezamířili na Řím rovnou? Snímek podrobně přibližuje politické a vojenské pozadí strašlivé patové situace anglo-amerického vojenského tažení v Itálii v zimě roku 1944, pečlivě rozebírá zásadní chyby na vedoucích pozicích a odhaluje vzájemný nedostatek důvěry mezi spojeneckými silami. (TV Prima)

(více)

Recenze (1)

Volodimir2 

všechny recenze uživatele

Pravú príčinu nezmyselného bombardovania benediktínskeho kláštora v Monte Cassine musíme hľadať hneď po vylodení Spojencov na Sicílii. Tu sa americký generálmajor Lesly dopustil obrovskej chyby keď zastavil ľahučký postup svojich vojsk po vylodení na Sicílii a tak dal priestor nemeckej armáde (maršal Albert Kesselring), na vytvorenie dôkladného opevnenia a prísunu posíl na Gustavovej línii. Keď sa konečne Lesly rozhodol k postupu už bolo neskoro a straty boli obrovské. Bombardovanie Monte Cassina už bola kompenzácia za obrovské veliteľské chyby amerických generálov. Opátstvo Monte Cassino bolo úplne zničené náletmi amerických vzdušných síl. Nakoniec si sami na seba vytvorili ruinami obrovskú pascu pre boj chlapa proti chlapovi. Zaujímavosťou je, že pred bitkou dňa 14.10.1943 navštívil nemecký veliteľ oddielu údržby tankovej divízie Herman Goring podplukovník Július Schlegel opáta kláštora a navrhol mu, že zaistí odvoz vzácnych umeleckých predmetov, tak aby boli v bezpečí pred britskými a americkými vojakmi. Hrdinstvo tohto podplukovníka pozostáva v tom, že riskoval svoj vlastný život, nakoľko jednal na vlastnú päsť bez vedomia svojich nadriadených. Podarilo sa mu na 120 nákladných autách previesť do Vatikánu 70 tisíc vzácnych kníh (Cicero, Horáce, Virgila a Senecy), 1200 originálnych archívnych dokumentov a 187 debien s obrazmi Leonarda da Vinciho, Tiziana, Raphaela, Tintoretta či Breughela. Neskôr ho spojenci zatkli za krádež pamiatok, pred odsúdením ho zachránili svedectva preživších mníchov. Po takmer pol roku bojov nakoniec Monte Cassino padlo do rúk Spojencov. Cena však bola veľmi vysoká a tak všetky štyri pokusy o dobytie Monte Cassina sa navždy zapíšu do dejín 2. svetovej vojny. Zničenie kláštora Američanmi využívali Nemci v propagande, kde ukazovali zábery barbarského prístupu k európskym kultúrnym a historickým tradíciám. Rekonštrukcia opátstva trvala veľmi dlho a pápež Pavol VI. ho vysvetil až v roku 1964. V talianskom filme Horalka z roku 1960 sa objavujú aj zábery z rabovania a znásilňovania talianskych žien Maročanmi z francúzskeho expedičného zboru po obsadení Monte Casina. ()

Galerie (2)

Reklama

Reklama