Na baňu klopajú

"Ideme podpáliť svet." Baníckymi povstaniami v cudzine zocelený Paulovič sa po rokoch navracia do rodného banskobystrického chotára a zisťuje, že drahá domovina so znižujúcimi sa platmi, stúpajúcimi nákladmi na život a približujúcimi sa osmanskými hordami je akurát zrelá na poriadnu rebéliu. Najprv sa teda pokúšajú niečo dosiahnuť audienciami u šľachtickej vrchnosti, no hrubé násilie je predsa len účinnejšie. "My už nepotrebujeme schôdze, ale viac zbraní, prachu, olova a vtĺkať každému do kotrby, že budeme mať len to, čo si vystrieľame." Aspoň na čas, pretože panstvo má samozrejme na svojej strane drábov, bohatstvo a zákon a tak sa aj toto milé neskorostredoveké povstanie skončí tak ako väčšina ostatných. Kým sa tak ale stane, užijeme si počas štyroch častí kostýmované dramatické momenty, niekoľko pohrebov a dokonca aj nejaká výpravná akčná scéna sa nájde. To všetko prostredníctvom slovenskej hereckej elity a za zvukov majestátnej Stračinovej hudby, dokonca aj so zbormi. Vynikajúce. "Vydochneme tak či tak, koho vlastne šanuješ?" (23.04.2023)

Velmi dobrý slovenský seriál z prostředí dávných horníků, silně sociálně motivovaný, vyvarovavší se však naštěstí ideologického balastu (ač by se třídní uvědomění při hornické stávce přímo nabízelo). Charismatický Štefan Kvietik se svou mohutnou ,,chlapskou" postavou přesně zapadá do obecných představ tvrdě pracujícího horníka a jako takový je ideálním představitelem hlavy rodu Radušovců. Zajímavá freska na pozadí tureckého vpádu do Horních Uher, jak se Slovensko tehdy nazývalo... (01.08.2011)

Nedávno som sa znova zapozeral do tohto skvelého seriálu. Kedysi sme vedeli točiť filmy úplne o všetkom, dnes sa akoby všetky témy obmedzili len na vzťahy a často mám pocit, že sa z toho bludného kruhu len tak skoro nedostaneme. Hudba Svetozára Stračinu je výborná, tak ako všetka hudba , ktorú kedy robil. Film o banskom povstaní výborne vykresľuje silný kontrast medzi šľachtou a chudobou, ale i neľahkú dobu, v ktorom povstanie vzniklo. Turci sa valili na Európu, Uhorsko škrabalo peniaze na blížiacu sa vojnu a horné Uhorsko, ako sa vtedy Slovensko tiež nazývalo riadili páni, ktorí neváhali finančne škrtiť i tam, kde už to nešlo. Herecky film ponúka paletu najkvalitnejších slovenských tvárí, ktorým dominuje Š. Kvietik a J. Vašek. Ani akčnejšie scény a dobíjanie hradu nepôsobia trápne, ale film je postavený hlavne na hereckých výkonoch. Povstanie skončilo pochopiteľne tragicky a záver so slučkou okolo krku je pre mňa dodnes silný moment. Pohľad Kvietika do očí ich bývalého vedúceho baníckeho spolku...80%. (22.09.2014)

Kvalitný historický seriál z obdobia baníckych povstaní 1525-6 v Banskej Bystrici (nie Štiavnici ako je uvedené v obsahu), natočený ešte keď ČST Bratislava produkovala diela so serióznou výpravou, príbehom aj tvorcami. Hlavnými aktérmi sú členovia baníckej rodiny Radušovcov: otec Beňo (Štefan Kvietik) - rozvážny, ale v časoch, keď nebolo čo do úst, pridávajúci sa k odporu, synovia Ďuro (Ľubo Paulovič) - najväčší rebel a iniciátor vzbúr, Peter (Ján Greššo) a Andrej (Maroš Kramár). Neprehliadnuteľnou tragickou postavou je Relo (vynikajúci Július Vašek) - je smrteľne chorý, manželka ho podvádza s Ďurom, musí zachrániť svoje choré dieťa a do toho všetkého sa zapája do vzbury. Na druhej strane sú mestskí páni v čele s komorským grófom Beheimom (Mikuláš Huba) chránení hradbami a drábmi. Z nich vyniká surový veliteľ Unger (Jozef Adamovič), alebo dráb Zubáň (Ernest Šmigura), ktorého v zúfalstve Relo ubije kameňom na smrť. Nezabudnuteľná je dcéra majiteľa bane Kolbu (Ivan Rajniak) - Tereza (Beata Znaková), ktorá zvádza mladých baníckych synov, za čo sa tejto "nehanebnici" ženy kruto pomstia. Hepyend sa však nekoná, sme v Uhorsku v stredoveku a tak "na výstrahu Bystrici, Španej Doline, Starým Horám, Pieskom, Štiavnici a Hodruši" vzbúrenci sa odsudzujú na trest smrti obesením. (26.01.2015)

Lettrichova historická sociálna dráma, ktorá okrem zasadenia do pôsobivého baníckeho prostredia štiavnických baní a kvalitného obsadenia zaujme aj pekne vykreslenými a zachytenými dobovými reáliami (boj nižších uhorských vrstiev za lepší život, turecká hrozba, vykreslenie zemanského/šľachtického stavu a úradov), ktoré na mňa čoby historického nadšenca pochopiteľne vedia zapôsobiť a tým pádom dokážem o čosi lepšie prekusnúť aj isté nedokonalosti. Oceňujem, že napriek téme ktorá sa k tomu v dobe natáčania priam núkala, sa tvorcovia dokázali vyhnúť ideologickým vsuvkám a kecom, čo sa v podobných projektoch darilo len málokedy. Oceniť nesporne treba i vynikajúcu hudbu Svetozára Stračinu, ktorá tomu dotvárala onú pochmúrnu, baladickú atmosféru a taktiež už spomínané herecké výkony, vďaka ktorým sa to vedelo zaobísť i bez nákladnejších, bojových vsuviek. Záver veľmi silný a emotívny, ostatne ako celá táto banícko-povstalecká mini-séria. Dlho som uvažoval nad udelením 4*, ktoré by boli taktiež oprávnené a nijak neprestrelené, avšak nakoniec po zvážení, že mojej obrovskej srdcovke od Lettricha Alžbetin dvor som udelil v uvodzovkách len štyri, tak tentoraz zaokrúhľujem smerom nadol, pretože tamten kúsok je pre mňa ešte o poznanie hodnotnejší. 70% (19.09.2017)