Zlatý kočár

Snímek o divadle, lásce, těžkostech, který mě ale nesmírně nebavil. Jean Renoir uměl do filmů dát určité kouzlo, něco, co vás dokázalo nadchnout, ale pro mě to byly v tomhle případě hlavně barvy. Jinak mě snímek nedostal a já jsem ho dokoukal prostě jenom proto, že jsem si ho pustil. Snímek byl ale v některých momentech překvapivě zábavný. Pohříchu bylo těch momentů velmi málo. (14.11.2014)

2,5   "Did you like it?" "Like it? Much too vulgar." "Vulgar? That's what I liked."  Tento film je skôr neveľmi vtipnou fraškou (zámerne štylizovanou), než bežnou komédiou, hoci istý pôvab v sebe má. Môj obľúbenec François Truffaut ho označil za najvznešenejší, aký kedy bol nakrútený. Lenže ja neviem, či som schopný zniesť až toľko tej okázalej vznešenosti a tiež strojenej zdvorilosti a najmä teatrálnosti. Je vo filme teatrálnejšia skutočnosť, alebo divadlo? Veru, ťažko povedať, niekedy sa nedá rozlíšiť, kedy postavy hrajú divadlo a kedy len žijú svoj filmový príbeh ("Where does the theater end and life begin?"). Inak to divadlo danej doby nemá ďaleko k cirkusu a klaunom (tí takzvaní herci sú len trápni komedianti). Humor vo filme je v štýle nevtipného šaškovania, hudba je buď obohraná klasická, alebo verklíková a tá kamera je až šialene pestrofarebná. Úroveň filmu zvyšuje výborné herectvo Anny Magnani, aj keď jej postava je opäť raz akási vyrehotaná, až je nepríjemná (aj kvôli tomu nosovému hlasu a príšernej anglickej výslovnosti). Z postáv sa mi najviac páčil elegantný miestokráľ (Duncan Lamont).   "That's what I enjoyed about these Italians. I couldn't understand a word they say, so, I just presume the dialog was excellent." (21.05.2022)

Jeden z 1001 filmů, které musíte vidět, než umřete. (24.01.2009)

Kolombína jako Hamlet. (11.12.2015)

Zlatý kočiar je ten typ filmu, pri ktorom môj subjektívny pohľad prebíja nesporné umelecké kvality snímky. Tak za prvé mám problém hneď s ústrednou postavou, nechce sa mi akosi veriť, že traja muži, o ktorých je určite vďaka ich postaveniu nemalý záujem by sa zrovna zaľúbili v ten istý čas to tohoto typu ženy, ktorá je výzorom skôr priemerná (pre predstavu, asi nejako podobne bude vyzerať v štyridsiatke Lady Gaga). Za druhé sa film odohráva síce v Peru, čím by sme ho mohli zaradiť medzi filmový exotizmus, avšak z filmu latinsko-americkú atmosféru takmer necítiť a je jasné, že sa natáčal odtiaľ na míle ďaleko. Camilla sa neustále rozhoduje medzi troma mužmi, ktorí sú obrazne a niekedy aj doslovne za dverami, nijako im táto jej nerozhodnosť a laškovitosť neprekáža a bojujú o ňu ďalej ako o život, akoby v krajine nebola žiadna iná žena. Takže k tým kvalitám, film je orámovaný ako divadelná hra, čo korešponduje s pocitmi Camilly ako herečky, ktorá niekedy nevie rozoznať život od divadla (dokážem ešte milovať ako žena?), ale ako divadlo pôsobí aj politikárčenie a jeho predstavitelia ako divadelné figúrky. Podobné typy filmov mám veľmi rád, možno mi v budúcnosti pomôžu naše titulky, pretože s tými anglickými to bolo najmä pri politike dosť obtiažne. Mimochodom veľmi obľúbený film Francoisa Truffauta. (01.05.2013)