Pepi, Luci, Bom y otras chicas del montón

Aby umlčala policajta, ponúkne mu Pepi, ktorej sa na balkóne rozrastá tráva, svoje telo. Iba s jedným obmedzením- nechce prísť o panenstvo. Policajt jej neverí, že je panna a znásilní ju. Pepi sa obráti na skupinu Bomitoni, kde spieva jej priateľka Bom, aby vykonali spravodlivosť. Pepi sa spriatelí s policajtovou ženou, masochistkou Luci. Chce ju odpútať od muža, a tak ju zoznámi so sadistkou Bom. Trojica sa vyberie na fiestu zorganizovanú na žiadosť voyeura, čo býva oproti s bradatou, sexuálne neuspokojenou manželkou... Neskôr stretávajú ďalšie dievčatá: Kiti- prišla do Madridu s ambíciou stať sa modelkou a speváčkou a Julietu, novomanželku, ktorá skĺzla pod čepiec po niekoľkodňovej známosti.

„Film je katalógom provokácií, verbálnych aj vizuálnych, aké sa na plátne neobjavili snáď od čias Andyho Warhola. Funkciu šokovať majú všetky sexuálne úchylky, brutálne násilie i ďalšie scény hraničiace s obscénnosťou, ale zároveň nimi režisér v podstate vychádza v ústrety utajenému diváckemu voyeurizmu.“ (V. Matáková, P. Hanáková)

Almodóvarova prvotina získala vo svojej dobe nelichotivú nálepku „najhorší španielsky film“. Pramenila predovšetkým z realizácie. Ak označíme formu filmu za nedokonalú, nebudeme zavádzať, pôjde však o zreteľný eufemizmus. V snímke narážame na absolútnu nevšímavosť k forme. Nešlo o zámerný experiment, tak ako boli niektorí presvedčení, ale o obyčajnú neskúsenosť tvorcu a žalostné podmienky jej vzniku. K tomu Almodóvar poznamenáva: „Keď má film jednu alebo dve chyby, je to zle natočený film, ale keď ich má priveľa, tie chyby vytvoria jeho štýl.“ (murakamigirl)