性遊戯
Recenze (2)
Videl som sedemdesiatminútovú verziu. Wakamatsuov (réžia) a Adachiho (réžia, scenár) film z prostredia univerzity Masaa Adachiho začína rovno znásilnením študentiek hneď v prvých sekundách. Nechýba ani Wakamatsuov dvorný herec, Ken Yoshizawa. Ten káže svojim kamarátom, že znásilnenie je rýchla láska a keď to nie je násilné, tak to nie je znásilnenie. Oni s nadšením konajú a nadobudnuté vedomosti dávajú do praxe. V úlohe jedného znásilňovača je aj hlavný mužský hrdina Yuke yuke nidome no shojo. No o chvíľu sa dozvedáme, že sex všetkých zúčastnených je predsa len dobrovoľný. Ken Yoshizawa následne ráno všetkých naschvál budí vodou a hlasnými zvukmi. Keď sa ostatní ponáhľajú, on si číta pinku komix. Neskôr, cestou v aute spomínajú mladí študenti na svoje prvé, a zatiaľ jediné znásilnenie. Rozhodnú sa pridať na intenzite a unesú známu študentku za bieleho dňa priamo z ulice. Dokonca ju zoberú do športovej haly univerzity. Ona, významná členka ľavicového hnutia, im nechce veriť, že ich nikto neposlal jej niečo urobiť. Po znásilnení a jej vysadení z auta sa Ken Yoshizawa rozhodne zistiť, či je študentka v poriadku a ide za ňou. Dialóg medzi nimi znie neuveriteľne, aj vôbec schopnosť ženy byť v takom náročnom emočnom stave so svojím agresorom. Táto časť mi znie teda trochu ako rozprávka. Ona sa mu predstaví ako Umezawa Aeko, on jej ako Ken. Idú spolu za mesto za jej bratom, čo v prírode skúša vytvárať molotovov koktejl, čo chce hodiť na metro. Po tomto objavení revolucionárstva začne hrať veselá pesnička. Vďaka filmu som sa zoznámil s pojmom blankizmus (blanquism). Ktovie prečo, sa ona do Kena zaľúbi. Scéna, ako Ken zastaví svojich rodičov, ide s nimi na obed, ďakuje im a hovorí, ako a nad čím masturbuje a že je smutný a uteká, je jedna z Wakamatsových a Adachiho najkomediálnejších vôbec. Film prestáva byť čiernobiely, keď chce hlavná ženská postava rozhodnúť, kto bude otcom jej nenarodeného dieťaťa a viídme ju oblečenú ako gejšu. Tu natáva vrcholná scéna filmu, kedy ona chce, aby s ňou všetci členovia teroristickej bunky mali sex, oni nechcú a na scénu prichádzajú hlavní mužskí hrdinovia, študenti, ktorí ich to nútia urobiť s vyhrážaním sa ich molotovovými koktejlami. V závere sa dozvedáme, kto je otcom jej dieťaťa. V epilógu máme asi najtrúfalejšiu scénu od Wakamatsua – hajlovanie a prechádzanie sa plnými prechodmi pre chodcov v Japonsku v armádnych uniformách tretej ríše. Film bol zaujímavou zmesou dramatických a komediálnych scén, kde bola téma znásilnenia zvoľňovaná, ako to už v Japonsku býva a obete si činoch povedali, že obete ani nie sú a nič hrozné sa nestalo. V príbehu mi ale chýbala konkrétna téma a pointa, čo by určili zameranie filmu, čo behal od sexu, znásilnení, rodiny, až k teroristickej bunke. Pointou malo byť asi, že sex je super, s čím sa dá síce súhlasiť, ale táto pointa vyznieva trochu vágne. ()
SEX PLAY...Na barikádách vlastní Nihon university během období sociálních bojů, setkání volné lásky nabírá formu "hraného" znásilnění prováděného skupinou bezcílných, neslyšících apatických studentů....Černobílý, z malé části červený film zachycující provokativní milování, diskuse, hádání s policisty, ()